Európa sa pripravuje na novú formu obrany, no Slovensko pri tom nie je. Sedem krajín na východnej hranici Európskej únie a Ukrajina sa v piatok 26. septembra stretnú online, aby sa dohodli na urýchlení výstavby takzvaného múru proti dronom. Pozvánka do tejto diskusie o spoločnej bezpečnosti však do Bratislavy ani Budapešti nedorazila.
Videokonferencia bez Slovenska a Maďarska
Virtuálne rokovanie zvolal eurokomisár Andrius Kubilius. K obrazovkám sa pripoja zástupcovia Estónska, Lotyšska, Litvy, Fínska, Poľska, Rumunska a Bulharska, spolu s predstaviteľmi Európskej komisie a ukrajinskej vlády.
Slovenská účasť podľa všetkého nebola na programe. Poslanec Karol Farkašovský (SNS) k tomu poznamenal, že nerozumie dôvodom rozhodnutia:
„Verím, že to nie je jedno z ďalších nekompetentných rozhodnutí eurokomisára Európskej komisie.“
„Ako plot s dierou“ – kritika z domácej scény
Rozhodnutie EÚ vynechať Slovensko z rokovaní vyvolalo okamžité reakcie. Tibor Gašpar zo Smeru-SD považuje takýto krok za absurdný, najmä ak sa uvažuje o spoločnej európskej obrane.
Z pohľadu bezpečnostnej logiky sa nad tým pozastavila aj redaktorka Simona Gablíková z Rádiožurnálu: „To je ako keby ste stavali plot a nechali v ňom štyri metre otvoru.
Ak by som uvažovala vojensky, útočník by sa predsa zameral práve na miesto, kde plot nebude.“ Dodala, že ak má projekt zasiahnuť aj štátne rozpočty, je nevyhnutné, aby sa Slovensko na rozhodovaní podieľalo.
Opozícia: Dôkaz, že Slovensko stráca povesť spoľahlivého spojenca
Opoziční politici hovoria o izolácii a strate kredibility. Juraj Krúpa (SaS) upozorňuje, že Slovensko už nie je vnímané ako dôveryhodný partner: „To je kryštálovo jasný príklad toho, že nás radšej obchádzajú, že nechcú s nami spolupracovať v týchto delikátnych a zásadných otázkach bezpečnosti.“
Podobne ostrý bol aj Gábor Grendel (hnutie Slovensko), ktorý hovorí o najväčšom ponížení zahraničnej politiky od čias Vladimíra Mečiara. Podľa neho je to výsledok kurzu vlády Roberta Fica, ktorá „na štyri svetové strany nefunguje“.
Čakať na vysvetlenie alebo priznať problém?
Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas-SD) je opatrnejší. Podľa neho je možné, že Slovensko nemá k dispozícii technológie či prostriedky, ktorými by sa mohlo do projektu zapojiť. Zároveň pripúšťa aj variant, že nás partneri jednoducho nechcú zahrnúť do spoločnej schémy: „Musíme si počkať na výsledky rokovania.“
Symbolický signál pre budúcnosť
Či už je dôvod technický, alebo politický, jedno je zrejmé: Slovensko prišlo o miesto za stolom, kde sa diskutuje o jednej z najmodernejších obranných stratégií Európskej únie. V čase, keď sa bezpilotné systémy stávajú kľúčovou zbraňou konfliktov, ide o signál, ktorý môže mať dlhodobé dôsledky pre postavenie krajiny v európskej bezpečnostnej politike.
