Takmer rok museli občianske združenia, nadácie aj malé lokálne iniciatívy vypĺňať nové povinnosti, zverejňovať údaje a prispôsobovať sa pravidlám, ktoré dnes už oficiálne neexistujú. Nie preto, že by sa politická moc rozhodla ustúpiť. Ale preto, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že zákon bol protiústavný.
Verdikt bol zverejnený v Zbierke zákonov. Tým sa príbeh uzavrel. No otázka zostáva: kto nesie zodpovednosť za mesiace, počas ktorých štát vyžadoval plnenie pravidiel, ktoré nemali nikdy vstúpiť do praxe?
„Klamete,“ zaznelo z vlády. Dnes je verdikt opačný
Na jar 2025 upozornila organizácia VIA IURIS na vážne ústavné nedostatky novely, ktorú presadzovali poslanci Juraj Gedra a Erik Kaliňák. Podľa právnikov zasahovala do základných práv – diskriminovala, oslabovala ochranu súkromia a obmedzovala slobodu združovania.
Reakcia bola ostrá. Premiér Robert Fico na tlačovej konferencii vyhlásil, že „VIA IURIS jednoducho klame“. Úrad vlády zverejnil stanovisko, v ktorom organizáciu obvinil zo zavádzania verejnosti. Vládni právnici vypracovali polemiku s ich analýzou.
Dnes je situácia obrátená. Ústavný súd pomenoval tie isté rozpory s ústavou, na ktoré upozorňovali právnici ešte pred prijatím zákona.
Politická väčšina vedela, že ide na hranu
Zákon podporilo 76 poslancov koaličných strán SMER, HLAS a SNS. Odborné výhrady nezabrali. Návrh prešiel parlamentom a od 1. júna 2025 sa stal záväzným.
Podľa kritikov už vtedy existovali dostatočné právne argumenty, že úprava naráža na ústavné limity. Napriek tomu sa prijala bez širšej odbornej diskusie. Parlamentná väčšina mala politickú silu – a využila ju.
Rozhodnutie súdu tak spätne potvrdzuje, že štát vedome riskoval zásah do základných práv.
Čo presne bolo problémom
Ústavný súd identifikoval tri kľúčové okruhy:
- porušenie zákazu diskriminácie,
- zásah do práva na súkromie a ochranu osobných údajov,
- obmedzenie slobody združovania.
Práve tieto body obsahovala aj pôvodná analýza VIA IURIS. Organizácia vtedy tvrdila, že legislatíva ide nad rámec primeranej kontroly a vytvára nerovné postavenie pre časť občianskeho sektora.
Súd teraz tieto výhrady potvrdil. Nález z decembra 2025 nadobudol plnú účinnosť jeho zverejnením.
Právny štát až na druhý pokus
Prípad neukazuje len spor medzi vládou a mimovládnou organizáciou. Otvára širšiu otázku fungovania právneho štátu.
Ak parlament prijme zákon, ktorý je v rozpore s ústavou, systém má poistku – Ústavný súd. Tá však prichádza až dodatočne. Medzitým zákon platí a ľudia sa ním musia riadiť.
VIA IURIS po zverejnení nálezu pripomenula, že na protiústavnosť upozorňovala mesiace. „Takto sa v demokratickej krajine neprijímajú dôležité zákony,“ uviedla organizácia vo svojom stanovisku.
Rozhodnutie súdu je jasné. No politická zodpovednosť za rok účinnosti protiústavnej legislatívy zostáva otvorená.
