Keď sa malé dieťa počas hry zrazu spýta, čo znamená zomrieť, rodič má zvyčajne čas hľadať odpoveď. Gábor Boráros ho nemal. Smrť bývalej partnerky mu vzala priestor na prípravu aj ilúziu, že najťažšie zápasy sa odohrávajú v klietke. Ten skutočný prišiel doma – pri rozhovore s vlastnou dcérou.
Od tragického večera 21. januára, keď pri dopravnej nehode zahynula Mónika Jákliová, sa jeho život zmenil na sériu rozhodnutí, ktoré nemajú správne ani nesprávne riešenie. Len dôsledky.
Rozhovor, na ktorý vás nik nepripraví
Kľúčový moment neprišiel pri smutnom rodinnom stole, ale počas detskej hry. Dcéra Zora sa hrala s hračkárskou zbraňou a medzi smiechom zrazu vykríkla: „Ocko, ocko, ty si zomrel!“
Práve táto veta otvorila tému, ktorej sa otec dovtedy obával.
Boráros si ešte predtým vyhľadal detského psychológa. Potreboval vedieť, ako hovoriť o smrti tak, aby dieťaťu nespôsobil ďalšiu traumu. Zora si totiž smrť vysvetľovala ako chorobu, z ktorej sa človek môže vyliečiť.
„Vysvetlil som jej, že to tak nie je a že keď niekto zomrie, už ho neuvidíme, aby nemala nejaké mylné predstavy o slove smrť,“ opísal neskôr v rozhovore pre Story.
Ešte v ten večer jej povedal, čo sa stalo. Že bola hmla. Že jej mama šla rýchlo autom. Že narazila do stromu a zomrela.
Dievčatko sa rozplakalo. Potom sa začalo pýtať. Do ktorého stromu narazila? Je tam ešte auto? Otázky, ktoré dospelých zraňujú, sú pre dieťa pokusom pochopiť realitu.
Každodenné návraty k tej istej bolesti
Smrť sa v ich domácnosti neobjavila ako jednorazová správa. Vracia sa v spomienkach. Pri kreslení. Pri rozprávaní o tom, ako sa s mamou hrávali.
Zora dnes už sama hovorí, že „mama nepríde, pretože zomrela“. Otec jej pripomína, že ju milovala a že na ňu dáva pozor. Hovorí o anjeloch, ktorí ju sledujú pri tanci a speve.
Nie ako náhradu reality, ale ako spôsob, ako zjemniť jej hrany.
Boráros priznáva, že ide o najťažšiu úlohu jeho života. V klietke sa dá pripraviť na súpera. Na detský smútok nie.
Rozhodnutia, ktoré verejnosť nevidí
Smrť bývalej partnerky bola medializovaná. Aj preto sa rozhodol, že dcéra nepôjde na pohreb 29. januára.
Obával sa prítomnosti médií a tlaku, ktorý by situáciu ešte viac zdramatizoval. Nechcel, aby si niesla obraz spúšťania rakvy do zeme pod objektívmi fotoaparátov. O svojom postoji hovoril aj pre TopStar.
Rovnako jasne má stanovené hranice aj vo svojom súkromí. Hoci má novú partnerku Dóru, odmieta, aby preberala rolu matky. Biologická mama je podľa neho nenahraditeľná a jej miesto musí zostať zachované.
Ako vysvetliť definitívnosť
Boráros plánuje, že keď príde čas, vezme dcéru aj na miesta spojené s nehodou. Už teraz jej ukázal upravenú fotografiu z miesta tragédie – takú, ktorú považoval za primeranú jej veku.
Nejde o detaily nehody. Ide o pochopenie, že niektoré udalosti sa nedajú zvrátiť.
Jeho prioritou dnes nie je návrat do klietky ani ďalší titul. Hovorí o ochrane „najväčšieho daru života“, ktorým je preňho dcéra.
A hoci verejnosť sleduje jeho športové výkony, ten najťažší zápas sa odohráva mimo reflektorov – v tichých večerných rozhovoroch o tom, čo znamená, že mama sa už domov nevráti.
