Predstava, že by vláda mohla nasadiť armádu na území Slovenska aj v čase mieru, vyvolala v politike nový konflikt. Zatiaľ čo časť štátneho vedenia hovorí o potrebnom nástroji pre krízové situácie, opozícia varuje pred mechanizmom, ktorý by podľa nej mohol byť zneužitý proti vlastným občanom.
Diskusia sa otvorila po vyjadreniach prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý spolu s predstaviteľmi armády podporil myšlienku zaviesť do legislatívy nový režim – takzvaný stav ohrozenia. Na jeho prijatie by však bolo potrebné meniť Ústavu SR, čo znamená získať podporu naprieč politickým spektrom.
Opozícia: vláda už nástroje má
Kritici návrhu tvrdia, že štát podobné mechanizmy už dnes má a nový inštitút by nepriniesol skutočnú pridanú hodnotu.
Poslanec Juraj Krúpa zo strany SaS upozorňuje, že ozbrojené sily je možné nasadiť aj podľa existujúcej legislatívy. Ako príklad uviedol pomoc armády počas pandémie.
„Máme napríklad inštitút asistenčných služieb ozbrojených síl, ktorý sa využíval počas pandémie a ktorý je možné využívať aj dnes,“ povedal.
Podľa neho je navyše nejasné, ako by nový režim fungoval v situácii, ktorá si vyžaduje okamžitú reakciu. Ako príklad uviedol hypotetickú hrozbu útoku dronom, pri ktorej by sa podľa navrhovaného modelu najprv musela zísť vláda a vyhlásiť stav ohrozenia.
Obavy zo zneužitia moci
Ešte ostrejšie sa k návrhu postavili ďalšie opozičné strany. Poslanec Gábor Grendel z hnutia Slovensko – Za ľudí označil plán za nezodpovedný krok. Podľa neho je zrejmé, že súčasná legislatíva už umožňuje reagovať na bezpečnostné hrozby.
Šéf mimoparlamentných Demokratov a bývalý minister obrany Jaroslav Naď ide ešte ďalej. Tvrdí, že nový režim by mohol vláde umožniť nasadiť armádu proti vlastným občanom aj na základe neurčitej alebo politicky definovanej hrozby. Takýto scenár podľa neho predstavuje riziko pre vnútornú bezpečnosť krajiny.
Niektorí opoziční politici zároveň naznačujú, že diskusia môže súvisieť aj s blížiacimi sa voľbami do Národnej rady SR.
Prezident a armáda hovoria o chýbajúcom nástroji
Na opačnej strane stojí prezident Peter Pellegrini, minister obrany Robert Kaliňák zo strany Smer-SD a náčelník Generálneho štábu Daniel Zmeko. Podľa nich slovenský právny systém nemá dostatočne flexibilný mechanizmus, ktorý by umožnil rýchlo využiť kapacity armády aj mimo vojnového stavu.
Práve nový stav ohrozenia by mal podľa nich umožniť reagovať na rôzne bezpečnostné situácie – od hybridných hrozieb až po nové typy útokov.
Prezident zároveň upozornil, že ide o zásah do ústavného rámca štátu. Bez dohody politických strán v parlamente preto zmena nemá šancu prejsť.
Ústavná zmena bez politickej zhody
Ak by sa návrh dostal do parlamentu, potreboval by podporu najmenej 90 poslancov. Už prvé reakcie však naznačujú, že zhoda bude ťažká.
Debata o stave ohrozenia tak zatiaľ skôr ukazuje hlbokú nedôveru medzi vládou a opozíciou. Jedna strana hovorí o modernizácii bezpečnostného systému štátu, druhá o nebezpečnom precedense, ktorý by mohol posunúť hranice použitia armády v civilnom priestore.
