Do dôchodku o desať rokov skôr. No len pre úzku skupinu
Niektorí ľudia na Slovensku končia pracovný život ešte pred šesťdesiatkou. Kým väčšina populácie si musí na penziu počkať do polovice šesťdesiatych rokov, existuje skupina, ktorá odchádza výrazne skôr. Nejde pritom o výhodu pre každého, ale o dôsledok práce, ktorá si vyberá svoju daň na zdraví.
Rozdiel medzi jednotlivými poistencami tak môže byť aj viac než desať rokov.
Práca, ktorá skracuje kariéru
Za skorším odchodom do dôchodku nestojí štedrosť systému, ale realita niektorých profesií. Ide o zamestnania, ktoré sú dlhodobo považované za mimoriadne náročné alebo rizikové.
Možnosť odísť už v 55 rokoch majú tí, ktorí odpracovali aspoň 25 rokov v prostredí ohrozujúcom zdravie. Patrí sem napríklad podzemné baníctvo, práca v uránových baniach, ale aj niektoré pozície v letectve či na lodiach. Rovnako sem spadajú profesie v hutníctve, chemickom priemysle alebo práce s rádioaktívnymi materiálmi.
Zjednodušene: čím väčšie riziko, tým skorší koniec kariéry.
Staré kategórie stále rozhodujú
Výhodnejší dôchodkový vek sa netýka len aktuálnych profesií. Dôležitú rolu zohráva aj to, kde človek pracoval v minulosti.
Poistenci, ktorí do roku 2000 pôsobili v takzvanej I. alebo II. kategórii zamestnania, môžu odísť do dôchodku skôr – často už v 56 alebo 58 rokoch. Tieto kategórie zahŕňali práce s vysokou fyzickou alebo psychickou záťažou.
Hoci systém kategórií zanikol, jeho dôsledky pretrvávajú dodnes. Minulosť tak v tomto prípade rozhoduje o súčasnosti.
Väčšina si musí počkať
Pre zvyšok populácie platia výrazne prísnejšie pravidlá. Bežný dôchodkový vek sa dnes pohybuje približne medzi 62 až 64 rokmi, pričom závisí aj od počtu vychovaných detí.
Alternatívou je predčasný dôchodok, ten je však možný len približne dva roky pred riadnym termínom a často znamená nižšiu penziu.
Rozdiel medzi „bežným“ a „mimoriadnym“ dôchodkom tak nie je len v čase, ale aj v podmienkach, ktoré ho umožňujú.
Nerovnosť alebo kompenzácia?
Otázka, či ide o nespravodlivú výhodu, alebo potrebnú kompenzáciu, nemá jednoznačnú odpoveď. Na jednej strane stoja ľudia, ktorých práca výrazne ovplyvnila zdravie. Na druhej tí, ktorí síce pracujú celý život, no na skorší odchod nárok nemajú.
Systém tak nevyrovnáva všetkých rovnako. Skôr priznáva, že niektoré povolania si vyžadujú vyššiu cenu – a tá sa vracia v podobe skoršieho dôchodku.
