Odchod blízkeho človeka v nás zanecháva hlbokú ranu a nekonečné otázky. Jednou z najťažších dilem, ktorým pozostalí čelia, je otázka vecí po zosnulom. Našťastie sa k tejto chúlostivej otázke vyjadril populárny duchovný, ktorého odpoveď môže priniesť útechu mnohým pochybovačom.
Páter Sebastian Picur je pozoruhodnou postavou poľského internetu. Tento charizmatický farár z farnosti svätého Stanislava biskupa v Łańcute si na platforme TikTok získal srdcia viac ako 840 000 sledovateľov.
Duchovný, ktorý svoje kňazské povinnosti kombinuje s prácou katechétu, si nachádza čas aj na hodnotné diskusie vo virtuálnom priestore, kde otvára dôležité otázky týkajúce sa viery a každodenného života.
Čo robiť s vecami zosnulého?
Nedávno sa jeden z používateľov internetu podelil s bežnou poverou a napísal: „Viem, že to nie je pravda: „V našej krajine sa napríklad nevyhadzuje oblečenie alebo veci po zosnulom do šiestich mesiacov a šiestich týždňov, pretože sa traduje povera, že sa pre ne môže vrátiť.“
Odpoveď otca Picura bola jednoznačná a upokojujúca:
„Prosím, neverte takýmto poverám. Ak rodina chce, môže si nechať ‚pamiatku‘ na zosnulého. Ak považujú za potrebné upratať, môžu tak urobiť bez obáv.“
@ks.sebastianpicur Odpowiadanie użytkownikowi @niemowdomniex96 #ubrania #cmentarz #listopad #rodzina ♬ New Abundance – Omar Enfedaque
Internet na to reaguje: Hlasy skúseností a podpory
Vyhlásenie duchovného vyvolalo lavínu komentárov od ľudí, ktorí sa sami stretli s touto ťažkou témou. Používatelia internetu sa podelili o svoje skúsenosti a myšlienky.
„Moja mama chcela vydržať, ale ja som už po niekoľkých dňoch urobil poriadok…“ – vyznala sa jedna z komentujúcich.
Obzvlášť dojímavé bolo vyznanie iného používateľa:
„Mám oblečenie pre dcéru a nič sa nedeje. Pomáhajú mi v ťažkých chvíľach. Každý deň spím s jej dekou…“.
Táto téma vyvolala aj úvahy teologického charakteru, ako to vidieť na otázke jedného bývalého ministranta:
„Prosím, odpovedzte mi, nie sú tieto povery proti našej viere? Keďže som bol ešte ministrantom, pred mnohými rokmi nás to takto učili.“
Z príspevku otca Pikuru jasne vyplýva, že rozhodnutie o osude vecí zosnulých by malo byť individuálnym rozhodnutím rodiny, bez tlaku povier a poverčivosti. Jeho posolstvo pripomína, že najdôležitejšie v procese smútenia je riadiť sa vlastnými pocitmi a potrebami, a nie bežnými poverami, ktoré môžu pozostalých dodatočne psychicky zaťažovať.