Nie je to nič výnimočné: tisíce seniorov na Slovensku majú naraz dve penzie – najčastejšie starobnú a vdovskú. Keď však príde december, mnohí sa pýtajú tú istú otázku: prídu aj dva trináste dôchodky? Očakávanie býva prirodzené, no výsledok je omnoho jednoduchší. Nárok vzniká iba na jednu trinástu dávku – a to na tú vyššiu.

Ktorá trinásta penzia vyhrá? Poisťovňa porovná sumy

Systém funguje priamočiaro: Sociálna poisťovňa si len porovná, aké vysoké trináste dávky patria jednotlivým typom dôchodkov. Vyplatí tú, ktorá je pre seniora najvýhodnejšia.

Keďže najvyššia trinásta penzia je naviazaná na **starobný a predčasný dôchodok – **až 667,30 eura, práve tieto dávky zvyčajne „vyhrávajú“. Pri vdovských a vdoveckých dávkach sú sumy podstatne nižšie: vdovy dostávajú 363,20 eura, vdovci 300,10 eura píšu peniaze.sk.

V praxi to teda vyzerá asi takto:

• starobný + vdovský dôchodok → 667,30 eura,
• predčasný + vdovecký → 667,30 eura,
• invalidita nad 70 % so sirotským → 548,50 eura,
• samostatný sirotský dôchodok → 300 eur.

Senior pritom nemusí riešiť žiadne papierovanie. Všetko prebehne automaticky.

Prečo sa suma nemení ani podľa príjmu, ani podľa dĺžky práce

Výška trinásteho dôchodku sa neodvíja od osobného príbehu človeka, jeho príjmov ani od rokov odpracovaných v systéme. Štát nastavil presné kategórie a podľa nich pevné sumy. Každý, kto do niektorej skupiny patrí, dostane rovnakú dávku.

Pre seniorov v súbehoch to znamená jediné – kľúčový je typ penzie, nie jej výška. Aj ak dostávajú dve dávky, porovnáva sa len pevne určená „trinásta suma“.

Rozhoduje december. A aj oneskorené rozhodnutie má svoj nárok

Všetko sa točí okolo jedného mesiaca: decembra. Ak má penzista nárok na niektorú z dávok práve v tomto mesiaci, vzniká mu aj nárok na trinásty dôchodok.

Zaujímavá situácia nastáva u ľudí, ktorí vstúpia do dôchodku v decembri. Pokiaľ podajú žiadosť ešte v tom istom mesiaci, Sociálna poisťovňa im prizná dávku spätne k dňu dovŕšenia dôchodkového veku. A spolu s tým spätne vznikne nárok aj na trinásty dôchodok – hoci oficiálne rozhodnutie môže prísť až o niekoľko týždňov.

Proces sa môže predĺžiť najmä vtedy, ak chýbajú doklady alebo treba doplniť údaje. V extrémnych prípadoch môže konanie trvať až štyri mesiace, no kľúčová vec sa nemení: trinásty dôchodok sa doplatí spätne.

Čo ak senior zatiaľ nedostáva nič? Prísť o príjem nemusí

Ak prieťahy spôsobia, že senior zostane dočasne bez peňazí, poisťovňa môže poskytnúť preddavok. Ten je určený na preklenutie obdobia, kým sa všetky formality dotiahnu. Ide teda o spôsob, ako zabezpečiť, aby človek, ktorý už má mať nárok na penziu, nezostal v decembri bez príjmu.

Jedna penzia navyše, nie dve. No vždy tá najvýhodnejšia

Trinásty dôchodok je teda jasný v jednom: vyplatí sa len jeden, bez ohľadu na počet poberaných dávok. Systém však myslí na to, aby senior dostal maximum, ktoré mu podľa zákona patrí. Preto vždy vyhrá tá vyššia trinásta suma – najčastejšie starobná alebo predčasná.

Výsledok je jednoduchý, ale pre mnohých zásadný: aj pri dvoch penziách ide o jednu trinástu výplatu, no vždy v najvýhodnejšej výške.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V pondelok ráno prišla správa, ktorá zasiahla hráčov aj ľudí z obcí okolo Topoľčian. Nikolas Držík, futbalista OFK Krtovce, zomrel vo veku len 20 rokov. Na ihrisku zostalo ticho, aké v klube nebýva – chýba niekto, kto vedel rozdávať energiu aj mimo zápasov píše nitra.zoznam.sk.

O jeho smrti informoval klub, okolnosti zatiaľ nie sú známe.

„Náš hráč, kamarát, človek“

OFK Krtovce zverejnili správu v pondelok dopoludnia. Vo svojom oznámení napísali:
„Včera večer zomrel syn, kamarát a hlavne náš hráč Nikolas Držík. Budeme na neho spomínať ako na skvelého hráča, zabávača kabíny ale aj úžasného človeka.“

Klub zároveň vyjadril rodine úprimnú sústrasť.

Silné väzby v malom klube

Krtovce pôsobia v oblastnej súťaži a práve v takýchto tímových komunitách bývajú vzťahy najpevnejšie. Futbalové nedele, dobrovoľníci, rodiny na tribúnach — to všetko spájalo aj Nikolasa s miestnymi. V kabíne patril medzi tých, ktorí vedia zmeniť náladu jednou vetou.

Okolnosti zostávajú nejasné

V čase zverejnenia neboli k dispozícii ďalšie informácie o tom, čo sa stalo. Klub svoju správu uzavrel vetou, ktorá vystihuje atmosféru posledných dní: „Odpočívaj v pokoji.“

Príliš krátka cesta

Smrť mladého športovca vždy zanechá prázdne miesto. Tí, ktorí ho poznali, hovoria o chlapcovi plnom energie a chuti žiť. V Krtovciach naň budú spomínať nielen ako na futbalistu, ale najmä ako na dobrého človeka.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Niekoľko viet v televíznej debate stačilo na to, aby sa rozpútala jedna z najostrejších diskusií posledných týždňov. Igor Melicher, štátny tajomník ministerstva obrany, v relácii Na telo plus predstavil predstavu, ktorá v slovenskej politike dlho neodznela nahlas. Podľa neho by Slovensko mohlo profitovať, ak by sa Ukrajina dostala pod kontrolu Ruska.

Výrok označil za osobný názor. No reakcie prišli okamžite a prudko — najmä zo strany opozičných poslancov.

Výrok, ktorý prekvapil aj skúsených diplomatov

Melicher svoj postoj vysvetľoval argumentmi o energetických výhodách. Ak by bola Ukrajina pod ruským vplyvom, tvrdil, Slovensko by mohlo získať lacnejší prístup k energiám a peniaze z tranzitných poplatkov.

„Pre Slovensko by bolo dobré, ak by bola Ukrajina v hraniciach, ktoré mala pred rokom 2014, ale kompletne pod ruským vplyvom, aby sme mali prístup k lacným energiám a dostávali tranzitné poplatky. To by bolo najlepšie pre Slovensko,“ uviedol štátny tajomník.

Slová odzneli v časti venovanej mierovému návrhu Donalda Trumpa, ktorý počíta s výrazným oslabením ukrajinskej suverenity, obmedzením jej armády a akceptovaním ruského dohľadu ako „garanta mieru“.

Valášek: Takáto predstava je pre Slovensko riziko, nie výhoda

Bývalý veľvyslanec a opozičný poslanec Tomáš Valášek reagoval okamžite a ostro. Podľa neho by ruská prítomnosť na východných hraniciach znamenala presný opak toho, o čom Melicher hovorí — nie ekonomický zisk, ale strategickú hrozbu.

„Myslíte si, že by nejaký investor pričuchol k Slovensku? Že by Volvo postavilo fabriku vo Valalikoch, keby boli pomaly na dostrel ruských zbraní?“ reagoval Valášek.

Zdôraznil, že stabilita regiónu je jednou z kľúčových podmienok, prečo na Slovensko prichádzajú veľké firmy a zahraničný kapitál. Ak by sa hranica s Ruskom posunula k slovenským dverám, podľa Valáška by to znamenalo útek investorov, pokles dôvery a oslabenie bezpečnostného prostredia.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa R a s t o I l i e v (@rastoiliev)

Čo by to znamenalo pre Slovensko a región

Debata o tom, kto má kontrolu nad Ukrajinou, sa pre Slovensko netýka len veľkej geopolitiky. Ide aj o praktické otázky: bezpečnosť obyvateľov, dlhodobú stabilitu investícií, dôveru spojencov a budúci ekonomický rast.

Ak by sa Ukrajina dostala pod ruský vplyv, Slovensko by sa ocitlo v úplne novej bezpečnostnej realite — jednej, v ktorej by sa rozhodnutia v Moskve odohrávali o niekoľko desiatok kilometrov bližšie ako dnes.

A práve to je podľa Valáška a časti politickej scény nie dôvod na optimizmus, ale na opatrnosť.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Štyri zmeny, ktoré má podľa opozície minister zaviesť

• väčšie zapojenie vedeckých a výskumných inštitúcií aj priemyslu,
• účasť zahraničných hodnotiteľov pri posudzovaní projektov,
• dôraz na preukázateľné výsledky žiadateľov,
• povinnosť jasne merateľných výstupov pri každom projekte.

Opozícia varuje pred „auditom svojich vlastných“

Drucker stojí na rázcestí

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Krátko pred svitaním otriasol košickým sídliskom Nad jazerom silný rachot. Obyvatelia najprv netušili, čo sa stalo, no pri rannom odchode do práce ich čakal zdevastovaný bankomat pri jednom z miestnych blokov.

Pach po spálenine a ohoľené kovové časti naznačovali, že noc bola oveľa dramatickejšia, než sa zdalo. Polícia potvrdila, že ide o ďalší z útokov, ktoré v posledných týždňoch rieši po celom Slovensku.

Zásah krátko po ohlásení

Policajné hliadky dorazili na miesto len pár minút po tom, čo obyvatelia nahlásili podozrivý výbuch. Bankomat jednej z bánk bol podľa prvotných zistení vážne poškodený a čiastočne očadený. Letel z neho kov aj plasty, no okolité budovy našťastie neutrpelI výraznejšiu škodu.

Polícia potvrdila, že do oblasti vyslala služobného psa, ktorý mal pomôcť zachytiť stopu možného páchateľa. „Dnes nadránom došlo na sídlisku Nad jazerom k poškodeniu bankomatu jednej z bánk,“ uviedla košická polícia vo svojom vyhlásení. Dodala, že miesto je ohradené a technici vykonávajú nevyhnutné procesné úkony.

Reakcie obyvateľov a nočný hluk

Mnohí miestni opisovali, že v noci počuli výrazný úder alebo tlmenú ranu, no netušili, čo sa deje. Keď ráno prichádzali na zastávky či k autám, uvideli už len zničenú techniku a policajné pásky.

Hoci podobné prípady sa v Košiciach už objavili, ide o jeden z najvýraznejších útokov za posledné mesiace. Výbuchy bankomatov pritom bývajú rýchle a riskantné — páchatelia sa k hotovosti neraz ani nedostanú, no bývanie v okolí poškodenej budovy sa môže stať nebezpečné.

Policajné vyšetrovanie pokračuje

Hovorca polície pripomenul, že vyšetrovatelia pracujú s viacerými verziami. „Policajti boli na mieste už pár minút po prijatí oznámenia. Do pátrania po páchateľovi či páchateľoch bol nasadený aj služobný pes,“ doplnila polícia. Plocha okolo bankomatu zostáva uzatvorená, aby odborníci mohli zdokumentovať každú možnú stopu.

Vyšetrovanie má určiť, či útok súvisí s predchádzajúcimi prípadmi v Stupave a ďalších mestách. Všetky niesli podobné znaky: nočný čas, silný výbuch a rýchly útek páchateľov.

Polícia prosí verejnosť o pomoc

Vyšetrovatelia vyzývajú obyvateľov, ktorí sa v noci presúvali do práce alebo si všimli podozrivú osobu či auto, aby sa ozvali. Dôležité môžu byť aj malé detaily, ako nezvyčajné zvuky alebo pohyb v skorých ranných hodinách. Informácie môžu svedkovia nahlásiť na linku 158.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Stačil jeden status a na sociálnych sieťach začalo byť poriadne horúco. Oskar Rózsa, hudobník známy svojím nekompromisným štýlom, zverejnil ďalšie vyjadrenie a okamžite tým vyvolal rozruch. V centre jeho pozornosti sa ocitol študent Muro, symbol novembrových protestov, no tvrdé slová si vyslúžila aj opozícia a časť verejnosti, ktorú považuje za nepriateľskú voči slovenským hodnotám.

Rózsa tentoraz zasiahol mimoriadne ostro. A to, čo napísal, sa začalo šíriť sociálnymi sieťami rýchlosťou blesku.

Tvrdý odkaz Murovi: „Silno pochybujem, že sa naučíš tie tri akordy“

Rózsa sa často prihovára sledovateľom cez Telegram a ani teraz nevolil opatrné slová. Mladému študentovi poslal odkaz, ktorý sa okamžite stal virálnym.

„Vieš čo? Kľudne si zober aj 20 rokov, ale silno pochybujem, že s tvojim talentom sa naučíš aspoň tie tri akordy zahrať bez chyby,“ napísal hudobník ironicky.
Podľa neho Murov štýl, vystupovanie a spôsob vedenia protestov prekračujú hranice vhodného správania.

Na konci statusu sa k nemu vrátil ešte raz a stručne, no o to ostrejšie dodal:
„Muro, nauč sa najprv správať.“

 Opozícia ako „tlupa nečlovekov“

Rózsa sa však nezastavil len pri jednom mene. Oveľa širšiu kritiku namieril na časť opozície a jej podporovateľov, ktorých prirovnal k extrémistickým skupinám.

Vo svojom vyjadrení použil veľmi tvrdé slová:
„Pre mňa je to tlupa nečlovekov, ktorí stratili empatiu a ľudskosť.“

Hudobník tvrdí, že ľudia považovaní za „slušnú časť“ spoločnosti sú v skutočnosti odtrhnutí od slovenských tradícií a hodnôt. Podľa neho im prekážajú všetky domáce symboly a prikláňajú sa k tým zahraničným.

„Zakrývajú sa do ukrajinských vlajok, je im na smiech národná hymna, neznášajú národné symboly,“ uviedol.

„Ťažká diskreditácia v priamom prenose“

Najdiskutovanejšou časťou jeho statusu sa stala pasáž, v ktorej naznačil, že celé protestné hnutie môže byť riadené niekým, kto v skutočnosti stojí na opačnej strane.

Rózsa situáciu opísal slovami:
„Ten, kto im to režíruje, je na našej strane. Tu sa odohráva ťažká diskreditácia v priamom prenose.“

Podľa neho ide o plán, ktorý má oslabiť opozíciu, nie podporiť ju.

 Reakcie sa valia zo všetkých strán

Rózsove slová opäť rozdelili verejnosť na dva tábory. Jedni mu tlieskajú za úprimnosť, iní hovoria o zbytočnej agresivite a útokoch na mladých ľudí.

Jediné, čo je isté: keď Oskar Rózsa niečo povie, internet dlho neutíchne.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Odpoveď, ktorú dnes nepozná nikto – a podľa všetkého ani len odhad neexistuje. Českému ministerstvu vnútra chýbajú akékoľvek čísla o tom, koľko ukrajinských veteránov by sa po ukončení bojov mohlo objaviť na jeho území.

„Ministerstvo vnitra v tuto chvíli nemá k dispozici žádné odhady, kolik válečných veteránů by po skončení konfliktu na Ukrajině mohlo do České republiky dorazit,“ potvrdila hovorkyňa rezortu Hana Malá.

Ani medzinárodné organizácie nie sú múdrejšie. Podľa Filipa Stowassera z IOM sa situácia nedá predvídať: „Přesné indikace počtu osob vystavených bojové zátěži potenciálně přicházejících do České republiky nelze odhadnout.“ Očakáva však, že pôjde skôr o menšiu skupinu informuje idnes.cz.

Pravidlá sa menia. A to bude rozhodovať

To, koľko veteránov by sa do Česka skutočne presunulo, bude podľa úradov závisieť od viacerých faktorov. Po ukončení dočasnej ochrany má nasledovať prechodné obdobie, počas ktorého sa ľudia budú môcť rozhodnúť, či sa vrátia domov alebo prejdú na bežný pobytový režim.

Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že nové príchody už nebudú automatické. Ukrajinci budú podliehať štandardným imigračným pravidlám, vrátane bezpečnostných previerok.

Česko sa pripravuje skôr, než príde prvá vlna

Hoci vojna ešte neskončila, Praha už rieši, ako veteránov prijať – najmä preto, že mnohí majú v krajine rodiny, ktoré utiekli pred ruskou agresiou. Ďalším faktorom je aj blízkosť Ukrajiny.

Ministerstvo vnútra pritom podpísalo s IOM zmluvu na projekt vytvárania národného a regionálneho mechanizmu podpory veteránov. Zverejnené dokumenty odhaľujú, akú pomoc by mohli potrebovať a čo všetko ich po príchode čaká.

Koľko ľudí by v Česku zostalo po vojne

Podľa odhadov Úradu vlády môže v krajine strednodobo zotrvať 258- až 280-tisíc Ukrajincov. Štát zároveň zisťuje, či sú služby pripravené aj na tých, ktorí zažili bojové operácie.

IOM opisuje, že odborníci naprieč rezortmi mapujú kapacity v oblasti duševného zdravia – teda v sektore, ktorý bude pre veteránov kľúčový. „Úřad vlády, příslušná ministerstva… pracují na mapování dostupných služeb,“ vysvetľuje Stowasser.

Veteráni majú iné potreby než bežní utečenci

Ľudia, ktorí prešli bojom, prichádzajú s úplne iným bremenom. Dokument hovorí o kombinácii fyziologického a psychického vyčerpania, sociálnej neistoty, problémov s uznaním veteránskeho statusu na Ukrajine či bariér v jazyku a kultúre.

Odborníci preto chcú vytvoriť integrovaný systém psychosociálnej podpory, ktorý by uľahčil návrat do civilného sveta. Kľúčovú úlohu vraj zohráva aj zjednotenie rodín, čo môže veteránom stabilizovať život.

Čo všetko môže návrat z frontu spôsobiť

IOM upozorňuje, že ide o skupinu, ktorá bola „často poznamenaná vážnými fyzickými zraněními, ztrátou blízkých a dlouhodobým vystavením extrémnímu stresu“.

Podľa prieskumu Ukrajinského fondu pre veteránov má:

• 52,6 % posttraumatickú stresovú poruchu,
• 35 % príznaky depresie,
• 23 % pocit smútku či beznádeje.

Odborníci pripomínajú aj fenomén morálneho traumy – vnútorného konfliktu, ktorý vzniká po eticky náročných situáciách na fronte.

Čo bude ďalej?

Kým sa vojna skončí, odpovede zostanú nejasné. Už dnes je však jasné, že aj malý počet veteránov môže predstavovať veľkú výzvu – pre systém zdravotnej starostlivosti, pre integráciu aj pre samotné rodiny.

Česko sa na ich príchod pripravuje skôr, než príde prvý vlak. A hoci nikto nevie, koľko ich napokon bude, krajina nechce zostať prekvapená.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Zima sa hlási skôr, než by mnohí čakali. Po pokojnom a slnečnom začiatku týždňa sa nad Slovensko presúva zmena, ktorá môže už v piatok a sobotu obrátiť počasie naruby – a to aj v regiónoch, kde prvý sneh zvyčajne mešká. Meteorológovia upozorňujú, že situácia je krehká: stačí posun teplotného rozhrania o pár desiatok kilometrov a z dažďa je razom snehová fujavica.

Chlad v noci a slnko cez deň

Počas uplynulej noci prenikol nad naše územie studený vzduch, čo sa okamžite prejavilo poklesom teplôt. Na severe sa opäť objavilo sneženie, no v nižších polohách zatiaľ dominoval dážď. Podľa meteorologických modelov však ani tieto oblasti neostanú dlho mimo zimného režimu – chlad sa postupne presunie aj tam.

Utorok a streda zostanú pod vplyvom suchšieho vzduchu, takže sa očakáva prevažne jasné počasie. Denné teploty sa budú pohybovať okolo 0 až +6 °C, no noci budú studené, miestami výrazne pod nulou. Najchladnejšie má byť v noci z utorka na stredu.

Štvrtok rozdelí Slovensko na dve polovice

Vo štvrtok sa nad Baltom prehĺbi tlaková níž a do strednej Európy pritiahne ďalšiu porciu chladu. Nad Slovenskom sa vytvorí výrazná hranica medzi teplejším a studeným vzduchom – od jej polohy bude závisieť, kto zažije dážď a kto sneh.

Doobedu pôjde o typické prechodné počasie: oblačnosť, chlad, prehánky, na horách sneh. Nižšie polohy ešte ostanú väčšinou v daždi.

Kľúčová zmena však príde v noci na piatok. Chlad od severozápadu zosilnie a spolu so zrážkami vytvorí podmienky, pri ktorých môže sneh spadnúť aj tam, kde sa s ním zatiaľ nepočítalo – vrátane západného Slovenska a Bratislavy.

Sobota môže byť kritická

Ak sa naplnia aktuálne výpočty, sobota môže priniesť prvé komplikovanejšie situácie tejto zimy. Očakáva sa, že tlaková níž sa nad naším územím ešte prehĺbi a zrážky zosilnejú. Rozhodujúce však opäť bude rozhranie medzi teplým a studeným vzduchom.

Podľa odhadov by sa hranica mala posúvať smerom k severozápadu, čo by znamenalo výdatné sneženie na severe a západe krajiny. Najmä večer môže byť zložitejšia situácia na Záhorí a v okolí Bratislavy, kde sa už dnes nevylučuje ani lokálna kalamita.

Na juhu a v Podunajskej nížine má skôr pršať. V severovýchodných regiónoch sa môžu objaviť aj mrznúce zrážky, ktoré často spôsobujú najväčšie problémy na cestách.

Stačí posun o 50 kilometrov

Meteorológovia upozorňujú, že vývoj je mimoriadne citlivý a pri každom novom výpočte modelov sa hranica medzi dažďom a snehom posúva. Aj relatívne malá zmena – približne 50 kilometrov – môže rozhodnúť o tom, či v konkrétnom meste napokon nasneží päť centimetrov alebo nezostane po zrážkach ani stopa.

Najdôležitejšie dni budú piatok a sobota, keď sa ukáže, kam sa rozhranie definitívne posunie a či Slovensko čaká prvé veľké zimné prekvapenie tejto sezóny.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V momente, keď sa na Telegrame objavilo jeho nové vyhlásenie, bolo jasné, že pôjde o ďalší konflikt medzi svetom konšpiračných narratívov a realitou trestného konania. Daniel Bombic, známy z extrémistických kruhov a momentálne vo väzbe, si tentoraz zobral na mušku dve najznámejšie vraždy posledných rokov. A to spôsobom, ktorý mu môže ešte viac skomplikovať situáciu.

Tvrdenia, ktoré prekvapili aj skúsených vyšetrovateľov

Bombic sa cez svoj profil na Telegrame prihovoril priamo podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi. V odkaze tvrdí, že pozná páchateľov vraždy Daniela Tupého aj novinára Jána Kuciaka. A obom pripísal spoločný menovateľ – mali nimi byť policajti, ktorí sú podľa jeho slov stále v službe píšu tvnoviny.sk

Odkaz znel jasne a neobvykle sebavedomo:
„Aj ja poznám vraha, je to policajt a je dodnes činný… Takisto viem, kto zastrelil istého novinára… aj to je policajt.“

Aj keď Bombic už pol roka sedí vo väzbe, jeho profil na Telegrame zostáva aktívny. Podľa informácií denníka SME jeho príspevky zverejňuje Richard Krištofovič, ktorý dlhodobo patrí k Bombicovým podporovateľom.

Keď vyhlásenie môže znamenať ďalší trest

Bombicove slová však tentoraz neostali len ako mediálny výstrel do tmy. Neoznámenie trestného činu je podľa zákona samo osebe trestné. A Bombic svojím tvrdením naznačil, že takúto informáciu údajne má.

To okamžite zaujalo prokuratúru aj políciu. Príspevky si prevzala kriminálka v Bratislave, ktorá preveruje, či nejde o klamstvo, manipuláciu alebo reálnu stopu. Ak by Bombic podľa vyšetrovateľov odmietol svoje tvrdenia doložiť, hrozí mu ďalší trest – až tri roky navyše.

Kaliňák: „Nech podá, čo vie. To je jeho povinnosť.“

Bombic vo svojom odkaze pomenoval aj adresáta. No Kaliňák, ktorý dnes zastáva post ministra obrany, reagoval pomerne odmerane.

„Už nie som na ministerstve vnútra a myslím si, že orgány činné v trestnom konaní vedia, čo majú robiť,“ povedal. Zároveň pripustil, že Bombic by mal všetky informácie poskytnúť polícii, nie politikom.

Hoci dodal, že podľa neho Bombic nemá vo väzbe čo robiť, zdôraznil, že ak má relevantné informácie, je jeho povinnosťou vypovedať.

Reakcie právnikov: skôr hluk než prelom

K Bombicovým tvrdeniam sa stručne vyjadril aj advokát Roman Kvasnica, ktorý zastupuje poškodených vo vražde Tupého aj v prípade Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Jeho reakcia bola stručná a bez emócií – vyjadrenia obvineného extrémistu nepovažuje za hodné mimoriadnej pozornosti.

Vyšetrovanie vraždy Daniela Tupého pokračuje, pričom obžalovaným v prípade je advokát Adam Puškár.
V kauze vraždy Jána Kuciaka už súd rozhodol a padli právoplatné rozsudky.

Čo bude ďalej

Generálna prokuratúra potvrdila, že sa Bombicovými slovami zaoberá. Polícia monitoruje všetky príspevky a preveruje ich pôvod aj pravdivosť. Výsledok môže byť dvojitý – buď Bombic poskytne informácie, ktoré preukáže, alebo si k vlastným problémom pridá ďalšie.

Jedno je však isté: jeho najnovší odkaz vytvoril ďalší mediálny tlak na prípady, ktoré sú pre slovenskú spoločnosť citlivé aj roky po tom, čo otriasli krajinou.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ekonomický prísľub, ktorý narazil na realitu

Vláda verí, že zrušením niektorých sviatkov dokáže naplniť štátnu kasu stovkami miliónov eur. Na papieri to vyzerá jednoducho: jeden sviatok menej, jeden pracovný deň naviac. No keď sa človek pozrie na to, ako reálne fungujú firmy, úrady či školy, optimizmus kabinetu sa rýchlo rozplýva píše istream.sk

Otázka teda neznie, koľko by sme mohli zarobiť – ale koľko v skutočnosti dokážeme odpracovať.

Čo sa skrýva za číslom 230 miliónov eur

Ministerstvo financií stavia svoju argumentáciu na rovnosťou, ktorá v praxi neplatí: viac odpracovaných dní = vyšší výkon ekonomiky. Predpokladá, že zmena statusu vybraných sviatkov na bežné pracovné dni prinesie ročne približne 230 miliónov eur.

Ekonómovia však upozorňujú, že takto jednoduchá matematika ignoruje jeden zásadný fakt – „nový“ pracovný deň nie je plnohodnotný deň. Analytik Tomáš Boháček z 365.bank opisuje situáciu ako „poloprevádzkový režim“, v ktorom síce časť priemyslu ide bez prestávky, no veľká časť služieb a verejná správa pracujú výrazne pomalšie.

Inými slovami: výkon ekonomiky nebude v takýchto dňoch plný, ale nevyrovnaný.

Školy zatvorené, úrady na pol plynu

Najväčším problémom nie je neochota pracovať, ale logistika. Školy a škôlky budú počas týchto dní pravdepodobne zatvorené, čo zasiahne najmä ľudí v kancelárskych profesiách a vo verejných inštitúciách. Mnohí si budú musieť vziať voľno alebo ošetrovné, pretože jednoducho nemajú kam dať deti.

Úrady tak fungujú v skrátenom režime a presúvajú agendu na ďalšie dni. Podobne to vyzerá v zdravotníctve, kde sa počas sviatočných dní venujú hlavne urgentným prípadom a plánované zákroky stoja. Pridaná hodnota pre HDP je preto minimálna.

Keď ekonomika „beží“, no len na tri štvrtiny

Pri pohľade na aktuálne dáta je jasné, že optimistické vládne odhady stoja na vratkých nohách. Ročný výkon slovenskej ekonomiky dosahuje približne 100 miliárd eur. Ak by počas zrušeného sviatku bežala len na 75 %, štát automaticky prichádza o 34 miliónov eur za jediný deň.

A to je ešte priaznivý scenár. Boháček poukazuje aj na ďalšie varianty:

• pri 50 % výkonu polovice ekonomiky vzniká strata okolo 69 miliónov eur,
• v najhoršom prípade sa môže vyšplhať až na 120 miliónov eur.

Z pôvodného balíka 230 miliónov tak zostane len malá časť. V extrémnych prípadoch by štát dokonca mohol prerobiť.

Práca sa nestratí – iba posúva

V mnohých odvetviach už dnes fungujú prevádzky bez ohľadu na kalendár. V administratíve a v službách sa však objem práce nemení – len sa presúva. To, čo úradník neurobí počas voľného dňa, musí dohnať neskôr. Zrušený sviatok teda nevytvára novú ekonomickú hodnotu, iba komprimuje čas, v ktorom sa práca vykoná.

Výsledok je preto priamočiarý: pokiaľ štát nedokáže zabezpečiť jasné pravidlá fungovania verejných inštitúcií, školstva a služieb, nové “pracovné dni” zostanú skôr kozmetickou úpravou kalendára než reálnym prínosom pre ekonomiku.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

ZASTAVENÉ RÁNO, ZASTAVENÁ STANICA

Krátko po siedmej ráno sa v košickej železničnej stanici ozval zvuk, ktorý tam technici počuť nechcú. Posledný vozeň osobného vlaku sa dostal mimo koľají a dopoludňajšia premávka sa v priebehu minúty zmenila na improvizovaný boj s časom. Úsek trate dlhý asi 100 metrov ostal poškodený – a práve v čase, keď je kapacita stanice výrazne obmedzená pre prebiehajúcu rekonštrukciu.

Vykoľajenie sa obišlo bez zranení. To však neznamená, že škody sú malé.

ČO SA STALO A KTORÝ VLAK NEPREŠIEL

Podľa ZSSK išlo o osobný vlak Os 8533, ktorému sa v stanici vykoľajil zadný podvozok. Hovorca spoločnosti Ján Bače potvrdil, že presné dôvody zatiaľ nie sú známe:
„Dnes približne o 7:20 sa vykoľajil vlak Os 8533 podvozkom na poslednom vozni v stanici Košice. Presná príčina a okolnosti tejto udalosti sú predmetom vyšetrovania.“

Foto: aktuality.sk

Zásah technikov prebiehal okamžite, no poškodený úsek znamená obmedzenia, ktoré sa prejavia aj v najbližších dňoch. Cestujúci sa musia pripraviť na meškania a zmeny v grafikone, keďže pri rekonštrukcii sa každý kilometer funkčnej trate počíta dvojnásobne.

STARÝ PROBLÉM NA TOM ISTOM MIESTE

Vykoľajenie v Košiciach nie je ojedinelý jav. Na rovnakom úseku riešili mimoriadnu udalosť aj minulý rok, keď skončil mimo koľají pantograf. A v marci tohto roka tu mal incident aj dopravca RegioJet.

Frekvencia podobných nehôd vyvoláva nepríjemnú otázku: nejde len o súhru náhod? Odborníci upozorňujú, že môže ísť o kombináciu vyťaženej infraštruktúry, úsekov v rekonštrukcii a možných technických nedostatkov, ktoré sa navzájom násobia.
Miesto, kde sa nehody opakujú, prirodzene priťahuje pozornosť vyšetrovateľov – a najmä obavy cestujúcich.

KDE SA MÔŽE SKRÝVAŤ KĽÚČOVÝ PROBLÉM

Košická stanica je už mesiace v režime postupnej modernizácie. Prechody, výhybky, návestidlá aj samotná koľajová sieť sú v stave, ktorý môže byť citlivejší na záťaž.
Práve tu sa čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že systémové riziká treba riešiť skôr, než sa objaví ešte vážnejšia mimoriadna udalosť.

ŽSR a ZSSK zdôrazňujú, že bezpečnosť ostáva prioritou. Incidenty sa vyšetrujú, no opakované vykoľajenia na rovnakom mieste naznačujú, že by sa v Košiciach mala otvoriť aj téma hlbšej revízie trate a prevádzkových postupov.

ČO BUDE ĎALEJ

Na mieste pracujú tímy ŽSR, ktoré určujú presný rozsah poškodenia a postup opráv. Verejnosť je vyzývaná sledovať aktuálne oznamy dopravcov, pretože náhradné trasy a preplánované spoje budú realitou minimálne najbližšie dni.

Košice tak znovu ukazujú, že aj relatívne malé technické zlyhanie môže ochromiť dopravu v celom regióne. A kým sa neukáže jednoznačná príčina, ostáva príznačná otázka:
Nejde len o ďalšie vykoľajenie, ale o príznak dlhodobého problému, ktorý si už viac nemožno dovoliť prehliadať?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂