Štúdia ukázala, že ľudia, ktorí veria konšpiráciam o koronavíruse majú nízku úroveň matematickej gramotnosti

Pri akejkoľvek svetovej udalosti sa dezinformáciam a hoaxom nedá len tak ľahko vyhnúť. Je to už len na danom človeku či takýmto pochybným informáciám uverí alebo nie.

Mnoho z nás sa tak diví, kto môže veriť takýmto nezmyslom? Podobnú otázku si dali aj vedci z Cambridgeskej univerzity, ktorí v polovici októbra tohto roku publikovali veľmi zaujímavú štúdiu. Zisťovali tak akí ľudia sú náchylnejší uveriť dezinformáciám týkajúcim sa koronavírusu a aký to má vplyv na správanie v oblasti ochrany zdravia.

V čom to spočívalo?

Štúdia bola publikovaná v magazíne Royal Society Open Science a zúčastnili sa jej respondenti z Írska, Španielska, Mexika, Ameriky a Spojeného kráľovstva. Štúdia spočívala v troch rôznych matematických testoch, ktoré mali preveriť matematickú gramotnosť respondentov. V ďalšej časti prezentovali respondentom 9 výrokov týkajúcich sa koronavírusu.

Niektoré boli nepravdivé, napríklad to že 5G sieť nás robí náchylnejšími na koronavírus. Iné zas boli pravdivé ako napríklad, že diabetici sú vystavený väčšiemu riziku komplikácii ak sa nakazia koronavírusom. V neposlednom rade sa respondentov pýtali ako vnímajú risk spojený s ochorením Covid-19, do akej miery sa prispôsobili verejným zdravotných odporúčaniam a mieru pravdepodobnosti toho, že sa dajú zaočkovať vakcínou akonáhle bude k dispozícii.

 

Concept Of Covid-19 In Red Background

Zdroj: pexels.com

 

Starí ľudia hoaxom neveria

V konečnom dôsledku boli najviac náchylní veriť klamstvám o Covid-19 ľudia, ktorí sami priznali, že veľmi málo dodržiavajú nariadenia. Išlo to ruka v ruke s nízkou ochotou dať sa zaočkovať či odporučiť očkovanie ohrozeným členom rodiny či priateľom. Ďalším faktorom bol aj vek respondentov, ktorí vo výsledkoch zavážil.

Vo všetkých krajinách okrem Mexika boli starší ľudia menej náchylní uveriť dezinformáciám týkajúcim sa koronavírusu. To si však odporovalo s predošlou štúdiou, kde sa odhalil úplný opak keď sa jednalo o voľby. V tomto ohľade sa zistila u podporovateľov konzervatívnych strán mierne zvýšená náchylnosť k dezinformáciám o koronavíruse.

Môže to byť preto, že starší ľudia sú menej náchylní [na dezinformácie] ale stále viac ich šíria. – autor štúdie Dr. Sander van der Linden

 

Začiatok hlbšieho skúmania problematiky

No najväčším indikátorom náchylnosti k dezinformáciam bola práve matematická gramotnosť respondentov. Tá hlavne zahŕňala schopnosť vo všeobecnosti pochopiť a aplikovať kvantitatívne informácie či dáta.

Preto cambridgeský vedci odporúčajú aby si ľudia zlepšili svoje analytické zručnosti a to by práve malo pomôcť zvrátiť vlnu hoaxov týkajúcu sa práve pandémie koronavírusu. “Okrem náchylnosti jednotlivcov sa naskytá otázka ako a prečo niektoré zavádzajúce zdroje dokážu získať dojem legitímnosti,” vyjadril sa profesor sociálnej psychológie z University of Kent, Dominic Abrams, ktorí sa na štúdii nepodieľal.

 

Question Mark Illustration

Zdroj: pexels.com

 

zdroj: theguardian.com