Kto by to bol povedal, že už to bude o chvíľu rok čo sa svetom prvýkrát rozšírili správy o koronavíruse. Prešlo tak dosť času na to aby sa svetový vedci zaoberali vakcínami, liečbou či všeobecným skúmaním SARS-CoV-2, ktoré by bolo nápomocné v boji proti nemu.
Každým dňom tak pribudnú obrovské množstvá publikácii a vedeckých článkov týkajúce sa práve koronavírusu. Avšak nie je možné aby každý bol adekvátne posúdený nezávislými odborníkmi a “kontrolu kvality” často robia len časopisy, kde sa poznatky uverejnia. Zdá sa to ako hľadanie ihly v kope sena, no vždy sa nájdu aj vedecké články, ktoré sú publikované renomovanými inštitúciami v kvalitných vedeckých časopisoch čo dokazuje vyššiu mieru spoľahlivosti. V tomto článku Vám predstavíme najnovšie a dôležité poznatky, ktoré sa zároveň dajú považovať za spoľahlivé.
# 1 Ako teplota a vlhkosť vzduchu vplývajú na prenos nákazy koronavírusom
Všetci ste už určite počuli o tom, že koronavírus sa primárne šíri kvapôčkovou infekciou. Takže ľudia môžu niekoho nakaziť alebo nakaziť sa kýchaním, kašľaním no dokonca aj rozprávaním a spievaním. Vedci na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare v novej štúdii skúmali modelové situácie, kde sa zamerali na vplyv teploty a vlhkosti vzduchu vzhľadom na šírenie nákazy.
Vírus vo forme kvapôčiek o veľkosti 100 mikrometrov zvyčajne dopadne do vzdialenosti dvoch metrov od zdroja v priebehu zopár sekúnd. Chladnejšie a vlhkejšie prostredie tak predstavuje oveľa väčšie riziko prenosu kvapôčkami. To potvrdzujú napríklad aj ohniská nákazy v závodoch na spracovanie mäsa.
Vírus vo forme aerosólu o veľkosti menšej ako 100 mikrometrov či dokonca menej ako 10 mikrometrov však zostávajú vo vzduchu dlhšie. Môžu tam zotrvať aj niekoľko hodín a prenášajú sa tak do vzdialenosti dlhšej, ktorá presahuje aj dva metre. Ak je vzduch teplý a suchý, kvapôčky sa síce ľahšie odparia no malé aerosólové častice nie.
Ak by sme si to zhrnuli, kvapôčky sa rýchlejšie šíria vo vlhkom a chladnom počasí a aerosól sa rýchlejšie šíri v suchom a teplom počasí. Podľa toho zistenia sa tak koronavírus môže šíriť za každého počasia.
Podobnej problematike sa venovali aj austrálski vedci, ktorí skúmali ako dlho sa životaschopný koronavírus udrží na rôznych materiáloch. Z ich štúdie vyplynulo, že z bežných povrchov (sklo, nehrdzavejúca oceľ, smartfóny či bankovky) sa im po 28 dňoch pri teplote 20 °C podarilo izolovať životaschopný SARS-CoV-2.
Z týchto poznatkov vyplýva, že je jednoznačne potrebné dodržiavať odstupy, nosiť rúška, umývať si ruky a dezinfikovať plochy, s ktorými prichádzame často do kontaktu.
Zdroj: pixabay.com
# 2 Vakcínový nacionalizmus
Vakcíny proti koronavírusu, ktoré sa momentálne vyvíjajú či už dokonca aj testujú, poväčšine patria do novej generácie vakcín, ktoré sú komplexne účinné s minimálnym rizikom vedľajších účinkov. Čo znamená, že vyvolajú protilátkovú aj bunkovú imunitnú odpoveď bez nežiaducich účinkov.
Medzi takéto vakcíny patrí aj mRNA-1273 (ModeRNA), ktorá je v poslednej fáze klinického testovania na skupine dobrovoľníkov – seniorov. U dobrovoľníkov boli v krvi nájdené protilátky aj imunitné bunky, ktoré naznačovali dostatočnú robustnosť imunitnej reakcie. Objavili sa aj nežiadúce účinky ako únava, bolesť hlavy a svalov, poprípade bolesť v mieste vpichu.
Zdroj: pixabay.com
V spojitosti s vakcínami prichádza na rad aj politika, ktorá vývinu vakcín nerobí dobrú pôdu. Ide napríklad o tlak na urýchlenie uvedenia vakcíny na trh aj bez potrebných a dostatočných klinických testov. Takýto scenár tak mal vývin ruskej vakcíny Sputnik V. Druhým problémom je aj takzvaný vakcínový nacionalizmus, ktorého príklad môžeme spozorovať v Amerike. Administratíva prezidenta Trumpa sa totiž vyjadrila štýlom, že najprv pomôžu sebe ako krajine a potom ostatným.
Aby sa takémuto správaniu predišlo, vedci a farmakologické spoločnosti zo západnej Európy a Severnej Ameriky pripravili pre politikov etickú príručku. Príručka, ktorá bola ešte v septembri uverejnená časopisom Science ich má naučiť ako postupovať pri globálnej distribúcii vakcíny.
Koniec koncov príde rad aj na nás, na verejnosť. No šancu vyhubiť nákazu vírusom SARS-CoV-2 máme len v prípade, že sa dá zaočkovať dostatočné množstvo ľudí, čo predstavuje minimálne dve tretiny. Preto sa aj uskutočnil globálny prieskum, ktorý uverejnil časopis Nature Medicine. Vzorka predstavovala 13 400 respondentov z 19 krajín ťažko zasiahnutých koronavírusom. Z tohto prieskumu vzišlo, že očkovať by sa išlo 72% respondentov čo by malo ozaj stačiť.
Zdroj: pixabay.com
# 3 Prevencia môže byť aj takto jednoduchá
Viacero výskumných skupín, ktoré realizovali svoje štúdie nezávisle od seba a publikovali ich vo štyroch rôznych vedeckých časopisoch, prišlo so zaujímavým zistením. Ich hypotézou bolo to, či dezinfekčná ústna voda dokáže blokovať infekciu buniek koronavírusom. Svoju hypotézu otestovali s pomocou rôznych ústnych vôd na rozličných bunkových kultúrach.
A aký bol výsledok? Zistilo sa, že by to mohlo naozaj fungovať. Dokonca by mal postačiť aj klasický vodný roztok kuchynskej soli. Zistili, že chlorid sodný dokáže spomaliť replikáciu vírusov z radu DNA a RNA. Výplach nosa či kloktanie so slanou vodou predstavuje terapeutickú a ochrannú prevenciu, ktorá je jednoduchá, ekonomická a prakticky realizovateľná všade na svete. Pomáhať to môže teda tam, kde nemôžete nosiť rúško ako napríklad u zubára.
Je potrebné však podotknúť, že ústnu vodu či slaný roztok nemôžeme aj napriek tomu považovať za účinný liek na koronavírus. Majú mať teda preventívnu funkciu ako napríklad aj rúška no niektorí vedci upozorňujú aj na nedostatky v spomínaných štúdiách.
https://www.instagram.com/p/BdgMyg9lnKf/
# 4 Koronavírus ničí aj imunitné bunky
Od bristolských vedcov prišla prelomová štúdia, ktorá zistila, že vstupnou bránou pre koronavírus je aj iný proteín ako známy receptor ACE2 , na ktorý sa naviaže. Je ním neuropilín-1, ktorý sa nachádza na povrchu pľúcnych, cievnych aj imunitných buniek. Toto zistenie vysvetľuje aj fakt, že u mnohých pacientov sa zistil pokles počtu niektorých imunitných buniek, ktoré mali vlastne proti koronavírusu bojovať. K eliminácii nákazy by tak dopomohli protilátky, ktoré by dokázali blokovať viazanie vírusu na receptor ACE2 a proteín neuropilín-1.
Ďalšia bristolská štúdia týkajúca sa povrchového proteínu koronavírusu (takzvaný spike) bola uverejnená v časopise Science. Odhalili tak, že tento proteín sa v membráne vírusu nachádza spoločne s nenasýtenou vyššou mastnou kyselinou linolovou. Táto molekula je potrebná aj pre naše bunky, ktorú musíme prijímať v potrave. Nachádza sa v ľanovom oleji, mlieku či mäse. Tento prelomový objav by tak mohol viesť k vývoju nových liekov, ktoré dokážu vírus eliminovať ešte skôr ako sa dostane do ľudských buniek
Zdroj: pixabay.com
# 5 Sila médií a dezinformácie
Informovanosť a správanie ľudí úzko súvisí aj s vybranými médiami, ktoré sledujú. Na tento fenomén si posvietili vedci vo svojom prieskume uverejnenom ešte začiatkom októbra v časopise BMJ Global Health. Prieskumu sa zúčastnilo takmer 5000 respondentov, ktorí boli rozdelení do troch skupín. V prvej skupine sa nachádzali tí, ktorí veria informáciám od CNN viac ako tým od Fox News. V druhej skupine sa nachádzali respondenti s rovnakými či žiadnymi preferenciami. A v poslednej tretej skupine sa nachádzali tí, ktorí dôverujú viac kanálu Fox News ako CNN.
Fox News je síce spravodajský kanál, aspoň sa tak tvári, no je jedným z hlavných šíriteľov dezinformácii či hoaxov v rámci amerického mediálneho priestoru.
V týchto skupinách následne sledovali ako sa respondenti stavajú k opatreniam počas pandémie. Zamerali sa hlavne na rizikové správanie ako návštevy barov, koncertov či bohoslužieb a podobne. Prieskum preukázal, že manipulatívne spravodajské prostredie veľmi ľahko rozširuje nepravdivé informácie čo narúša systém opatrení za účelom spomalenia šírenia koronavírusu. Autori prieskumu tak takýmto médiam radia využívať iba odborné zdroje a zmeniť svoj zaujatý prístup.
Jedným zo zaujímavých nápadov by bolo cez takéto “dezinformačné a zaujaté médiá” rozširovať užitočné hoaxy. Napríklad, že rúška nás ochránia na 120% pred škodlivou 5G sieťou a chemtrails. Možno by takáto reverzná psychológia padla na úrodnú pôdu a opatrenia by začal dodržiavať každý.
Zdroj: pixabay.com
