Bol to bežný deň. Justine van den Borne z Melbourne v Austrálii išla s dcérou do nákupného centra a zaparkovala na jednom z voľných miest pre zdravotne postihnutých. Po návrate z nákupov si všimla, že za stieračom má ručne napísaný odkaz. Keď si prečítala, čo na ňom je, prišlo jej nevoľno…

„Zabudla si si vozík pre invalidov???”

Justine nemohla uveriť vlastným očiam. Čítala odkaz stále dookola.

Myslíte si, že zaparkovala na parkovacom mieste vyhradenom pre zdravotne postihnutých bezdôvodne? Nie. Justine už od 6 rokov bojuje so sklerózou multiplex. Bojuje každý deň aby bola čo najdlhšie fit a mohla normálne fungovať. Máva ale dni, kedy nemá dostatok síl na to aby sa mohla sama hýbať.

Ako napríklad v ten konkrétny deň.

„Pre osobu, ktorá nechala v uplynulom týždni tento lístok na prednom okne môjho auta pod nákupným centrom Mitcham.”

„Mala som 35 rokov,  keď mi diagnostikovali sklerózu multiplex. Choroba postupne paralyzuje celé moje telo. Je to stále horšie a horšie. Zmenil sa mi život, výrazne spomalil. Moje deti sa potýkali s vecami, s ktorými by nemali. Celá naša budúcnosť sa už navždy zmenila. V deň, keď si ma videl, som mala jeden z tých lepších dní. Chcela som stráviť pekný deň so svojou dcérou.
Ďakujem, že si mi ho pokazil!”

„Vďaka tebe sa cítim presne tak ako keď všetci sledujú môj hendikep, keď neviem urobiť ani jeden krok. Už mám dosť ľudí, ktorí ma odsudzujú za zneužívanie niečoho, na čo mám právo, práve keď sa cítim lepšie.

Zapamätaj si raz a navždy, že invalid nemusí byť na vozíku a že za nejaký čas bude vozík mojou jedinou možnosťou.

(…)Skôr ako budete chcieť niekomu pokaziť deň, pamätajte na to, že neviete o ňom všetko a že osoba, ktorá kráča, možno z celých síl bojuje aby tieto kroky urobila!”

Zdravotné postihnutie má mnoho podôb, nerobte preto unáhlené závery, prretože neviete s akou chorobou sa človek potýka a ako vyzerá jeho každodenný boj o život.

Zdroj: webniusy.com

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Každý rodič si najviac želá aby jeho dieťa bolo zdravé a šťastné. Ak je však vystresované a smutné, mali by sme tomu venovať pozornosť.

Ťažko si predstaviť pocity rodiča, keď sa ho dieťa opýta: „Čo je so mnou zle ?”. To sa stalo aj Lauren Russel po tom, keď počas jazdy autobusom jej 3-ročného syna šikanovali a nazvali ho škaredým iba pre jeho ryšavé vlasy.

To sa Lauren natoľko dotklo, že sa rozhodla zverejniť príspevok na svojom Facebooku.

Poprosila ľudí aby si ho prečítali a zdieľali, nech s týmto druhom osočovania raz a navždy spoločnosť prestane.

„Dnes sa moje srdce roztrieštilo na milión kúskov. Počas jazdy autobusom č.12 som bola svedkom nevhodného správania voči môjmu 3-ročnému synovi od chlapca, ktorý nemal viac ako 13 rokov. Nebolo to prvýkrát a viem, že ani posledný.  Môj syn sa stal terčom ľudí každého veku. Prečo? Lebo je ryšavý. Môj krásny chlapec počul, že by ho mala vziať sociálka, pretože má škaredú farbu vlasov. Iný chlapec zas šepkal druhému, že keby mal také vlasy, tak sa zabije. Môj syn má len 3 roky a zmätok v hlave. Cítim sa zdrvená, pretože dobre viem, aké je to vyrastať medzi takými ľuďmi a byť adresátom takýchto poznámok. Môj syn sa ma neustále pýta, prečo sa ľuďom nepáči jeho farba vlasov. Pýta sa, či by som mu ich mohla nejako zmeniť aby sa zapáčil aj ostatným. Zaujíma ho, či môže byť ako jeho brat, ktorý ryšavé vlasy nemá. Láme mi to srdce vždy, keď sa ma niečo také opýta. 

Vždy sa smutne tvári a chce to zmeniť. Dôvodom, prečo to zverejňujem práve tu je to, že tieto nevhodné poznámky vyslovujú najmä maloletí.  Chcem aby môj syn vedel, že na tomto svete je viac dobra ako zla. Existujú aj milí a dobroprajní ľudia, ktorí ho nebudú odsudzovať. Prosím vás, dajte o tom vedieť čo najviac ľuďom a dokážte môjmu synovi, že je pekný taký aký je. Nikto nemá odsudzovať druhého kvôli farbe jeho vlasov!”

Každé dieťa je pekné a výnimočné a nikto by ho o tento pocit nemal oberať. Dajte preto vedieť o tomto príbehu svojim známym aj vy!

Zdroj: webniusy.com

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

„Po jej honosnej svadbe nám s manželom povedala, že takú podlosť od nás nečakala. Myslela som si, že sme jej dali niečo cennejšie. Boli sme prekvapení. Dcéra zabudla, že túto luxusnú svadbu sme plne hradili my?

Rodina ženícha mala tú česť len kúpiť obrúčky. Nevesta a ženích sa na organizácii odmietli podieľať. Dokonca sme kúpili oblek pre môjho zaťa.

                      unsplash

Naša Júlia má 23 rokov. V tom roku sme sa dozvedeli, že plánuje svadbu. Obaja práve doštudovali, v živote sa ešte ani neusadili a už hovorili o manželstve. S manželom sme boli samozrejme proti, no Júlia sa nedala odradiť. Bývala u nás 21 rokov, potom sa presťahovala do bytu, ktorý sme jej zaplatili. Manžel rád svoju dcéru rozmaznával. No aj jeho štedrú dušu šokovala správa o svadbe.

Náš zať je navonok pekný, no úplne nerealizovaný chlapec. Zatiaľ všetko tolerujeme, osobne však od neho neočakávam nič zvláštne. Je jedným z tých, ktorí veľa hovoria a málo robia. Ani hádky kvôli svadbe nezmenili jeho pohľad na život.

Zdá sa, že nikto, okrem môjho manžela a mňa, ani len neuvažoval o organizovaní ich svadby. Teda až na dcéru. Ale jej účasť mala súvisieť len s tým, aby prezentovala svoje vlastné sny. Chcela krásnu sálu, veľa hostí, najdrahšie šaty a chutnú tortu. Všetko jej „chcem“ nás vyšlo celkom draho. Ako človek, ktorý pozná cenu peňazí, som bola proti takémuto bezhlavému míňaniu peňazí. Ušetriť sa dalo na všetkom. No neodvážila som sa to povedať mladomanželom. Vedela som, že všetko by vyznelo tak, že mi je ľúto dať peniaze pre moju vlastnú dcéru.

A naši svatovci sú samostatnou témou. O zásnuby sa najskôr ani nezaujímali, vzápätí vyhlásili, že peniaze nedajú. No keď sa dozvedeli, že všetko sponzorujeme my, začali si diktovať vlastné podmienky: nepáčila sa im vybraná reštaurácia, jedlo, nesedela im hudba, dokonca ani oblek ženícha sa vraj na takúto udalosť nehodil. Z ich strany prišlo veľa hostí. Z našej rodiny som tam bola len ja, manžel, moja mama a jej sestra.  

                       unsplash

Nakoniec sme pristúpili na všetko. Prečo by sme mali šetriť na našej jedinej dcére? V starobe sa nám poďakuje. Upokojujúc sa takýmito myšlienkami sme teda všetko zorganizovali tak, ako má byť. Dcéra si zobrala drahé šaty, dohodla sa na mejkape a vlasoch.

Za jeden deň sa do svadby investovalo viac ako štyristotisíc dolárov, ak nie viac. Všetko preto, aby sa naše deti necítili ukrátené.

Opakujem, že neľutujem míňať peniaze na moju dcéru. Neznášam však plytvanie. A táto svadba bola práve takou udalosťou. Bolo by lepšie, keby sme s manželom išli na dovolenku alebo keby si novomanželia kúpili byt.

V dôsledku toho moja dcéra zavrela oči a povedala, že sme ju pripravili o darček. Dali sme jej „len“ tisíc dolárov.

Je jasné, že dcéra neurobila škandál priamo na svadbe, ale som presvedčená, že by ho urobila, keby tú obálku otvorila už vtedy. Nasledujúci deň sme spočiatku ani nechápali, prečo je naše dieťa z nás také sklamané.

Zdôraznila že od nás očakáva „normálnu“ sumu, nie almužnu. Z nášho darčeka plánovala ísť na svadobnú cestu. A teraz sa budú musieť zmeniť všetky plány.

Takúto drzosť nevydržal ani muž, ktorý na svoju dcéru nikdy ani nezvýšil hlas.

A takto sme si uvedomili, akú nevďačnú dcéru sme vychovali. Mala by sa naučiť, čo sú skutočné peniaze a ako ich zarobiť sama.

Odvtedy sme sa rozhodli, že už im nedáme ani cent.

Škoda, že sme na organizáciu svadby vynaložili toľko času, peňazí a úsilia a nikto sa nám ani nepoďakoval.

Nikdy sme neboli milionári. Kedysi sme ledva vyžili. Ale naša dcéra vyrástla veľmi rozmaznaná. Vždy som upozorňovala manžela na jeho finančnú mäkkosť. Vedela som, že sa to obráti proti nám. Chceli sme to najlepšie, no dopadlo to tak, ako vždy.

Teraz od nás nová rodina nedostáva žiadne peniaze. Dcéra je dospelá nezávislá žena. Je načase, aby sa o seba začala starať. Nech si skúsi zarobiť tú „almužnu“ sama. Potom sa môžeme rozprávať.“

Čo si myslíte o správaní dcéry?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Sheila Fredricksová je považovaná za skutočnú hrdinku po tom, čo urobila počas letu zo Seattlu do San Franciska. Letuška americkej leteckej spoločnosti Alaska Airlines vedela, že niečo nie je v poriadku, keď si všimla veľmi mladé dievčatá cestujúce so starším mužom. 

Samotný pohľad by nebol až tak divný, nebyť skutočnosti, že bol muž oblečený veľmi elegantne a dievča (14 l) bolo špinavé a zanedbané. Vyzerala, akoby si prešla peklom.

Rezolútna Fredricksová opatrne pristúpila k cestujúcemu páru a položila im niekoľko otázok. Keď začal byť muž nervózny a správať sa defenzívne, začala mať obavy. 

Sheila teda nechala dievčaťu na záchode lístoček, či je v nebezpečenstve. Dievča odpovedalo, že potrebuje pomoc . Žena okamžite informovala pilota o situácii a on všetko oznámil polícii. Uniformovaní príslušníci už čakali na pasažierov na letisko a zadržali podozrivého muža.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Blížiace sa rodičovstvo je dostatočným dôvodom na to, aby sme boli šťastní. Mladá rodina Howardovcov sa dozvedela, že sa stanú hrdými rodičmi troch bábätiek, no ich šťastie prekazila hrozná správa.

Všetky tri deti trpeli mimoriadne zriedkavým ochorením nazývaným kraniosynostóza.

Ide o zriedkavý zdravotný stav a postihuje 1 z 2 500 novorodencov. Deti majú nezvyčajný tvar lebky, a preto majú zvláštne črty hlavy. V súčasnosti pacienti zvyčajne nachádzajú liečbu podstupovaním niekoľkých korekčných operácií. Lekári odporúčajú okamžitý zásah, aby sa predišlo ďalšiemu možnému poškodeniu mozgu.

Novorodenci, Hunter, Jackson a Kaden, čelili svojmu osudu od chvíle, keď prvýkrát zahliadli svet. Krátko po ich narodení lekári dospeli k záveru, že Hunter a Jackson okrem rovnakých fyzických vlastností zdieľali aj vyčnievajúce lebky.

Mladý Kaden mal na druhej strane trojuholníkový tvar hlavy. Pre nezvyčajný vzhľad podstúpili niekoľko operácií, ktoré im pomohli vyzerať „normálne“.

V súvislosti s týmto zdravotným stavom doktor David Chesler vysvetľuje:

„Vaša lebka sa skladá z množstva kostí, nie je to jedna kosť.

Ak sa spoja príliš skoro, mozog sa môže dostať pod tlak. …

To môže byť škodlivé pre mozog, zrak, ale aj život dieťaťa. Nie je to bezprostredne život ohrozujúce, ale môže to mať reálne následky.“
A tak vo veku 11 týždňov podstúpili Hunter, Jackson a Kaden operáciu.

Pán Howars dodáva:
„Bol som vystrašený. Kedykoľvek máte dieťa na operačnej sále, je to trochu desivé.“

Zdroj: boreddaddy.com

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂