Všetko, čo rodina McCaugheyovcov kedy chcela, bolo ďalšie dieťa. Nič ich však nemohlo pripraviť na to, čo sa stane, ak podstúpia umelé oplodnenie.
Kenny a Bobby z Iowy sa stali rodičmi prvých žijúcich sedmorčiat na svete. 19. novembra 1997 boli to Kenny Jr., Alexis, Natalie, Kelsey, Nathan, Brandon a Joel privítaní na svete, sa rýchlo dostali na titulky novín po celom svete.
Keď sa rodičia prvýkrát dozvedeli správu o počte detí rastúcich v Bobbinom bruchu, boli ohromení. Šťastní a nadšení, no zároveň so strachom o osud detí sa modlili k Bohu, aby sa všetky ich detičky dostali na svet zdravé.
Lekári im povedali, aké rizikové je tehotenstvo, a dokonca im odporučili ukončiť život niektorých bábätiek, no pre týchto rodičov to nikdy neprichádzalo do úvahy. Akosi vedeli, že na konci sa veci obrátia k lepšiemu a rozhodli sa pokračovať v tehotenstve. Našťastie to bolo najlepšie rozhodnutie.
Vychovať osem detí bolo zložité, ale príslovie „na výchovu dieťaťa je potrebná dedina“ sa pre McCaugheyovcov, ktorým bola ponúknutá pomoc od celej komunity, stalo pravdivé. Po zdieľaní ich príbehu sa za nich postavilo mnoho spoločností a darcov, čo veci trochu uľahčilo.
Súrodenci ukončili strednú školu v Carlisle v roku 2016 avšetci sa vydali svojou vlastnou cestou. Dnes majú súrodenci 23 rokov a razia si životom cestičky, no sú si stále veľmi blízky.
Žiť s toľkými deťmi pod jednou strechou musí byť náročné a zábavné. McCaugheyovcom prajeme všetko najlepšie do ďalších rokov.
Chcete, aby váš domov žiaril čistotou, ale nechcete míňať peniaze na špeciálne prostriedky a chémiu? Často ani netušíme, že veci, ktoré sme zvyknutí používať na iný účel, môžu slúžiť aj na čistenie. V tomto prípade nebude výsledok o nič horší, než pri použití špeciálnych pomôcok a roztokov.
Tip č.1
Veko s malým priemerom pomôže vyčistiť čalúnený nábytok od prachu, chlpov z domácich zvierat a omrviniek. Veko zabaľte do vlhkej handričky, ktorú je potrebné pripevniť k rukoväti pomocou gumičky.
Prechádzajte po povrchu nábytku a držte veko za rukoväť.
Výsledok vás prekvapí!
Tip č.2
Obaly od vajec sa dajú využiť na množstvo iných spôsobov– sú skvelým pomocníkom na odpadky! Odtrhnite asi 1/4 a vložte ju na dno odpadkového koša. Kartón dokonale absorbuje vlhkosť, čo znamená, že aj keď vrece na odpadky nie je vzduchotesné, nebude z neho kvapkať. Ak navrch dáte aj vatový tampón, na ktorý nakvapkáte pár kvapiek esenciálneho oleja, zbavíte sa tak prípadného nepríjemného zápachu.
Tip č. 3
Obyčajný 9% ocot a sóda bikarbóna pomôžu odstrániť drobné upchatie a nepríjemný zápach z odtoku. Do odtokového otvoru nasypte asi 200 gramov sódy.
Následne nalejte ocot (asi 200-250 ml). Potom otvor zatvorte handrou a nechajte pôsobiť 1 hodinu.
Po uplynutí tejto doby odstráňte handričku a opláchnite otvor horúcou tečúcou vodou.
Tip č.4
Ak vôňa z vašej chladničky nie je príjemná, vezmite si malú misku, nasypte do nej obyčajnú sódu bikarbónu a vložte ju do chladničky. Jedlá sóda funguje dobre proti zápachu. Dôležité je nasypať ju do misky alebo inej nádoby bez úzkeho hrdla.
Meno Ernst Moro Vám pravdepodobne nie je určite známe. Je to možno aj tým, že v knihách sa o ňom veľa nedočítate a ani o ňom neuvidíte filmy v televízii.
No doktori tohto Rakúskeho pediatra poznajú ako význačného špecialistu, ktorého objavy pomohli zachrániť tisícky detí a v medicíne sú stále používané.
Ernst Moro sa narodil v roku 1874 v Ľubľane (Slovinsko), ktorá bola súčasťou vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Študoval na univerzite v Grazi (Rakúsko) a neskôr sa stal profesorom pediatrie na Heidelbergskej univerzite v Nemecku.
Pediatria sa v tom čase ešte len vyvíjala ako nezávislý odbor medicíny v Európe. Úmrtnosť detí bola vtedy veľmi vysoká, dosahujúca pomaly až 25%. Jedným z dôvodom úmrtia tisícok detí bola hnačka. Doktor Moro však našiel spôsob ako tieto deti zachrániť a jeho liek bol jednoduchý no geniálny zároveň
Ernst Moro navrhol deťom podávať mrkvovú polievku pripravenú podľa jeho vlastného receptu. Na Morovu mrkvovú polievku potrebujete len 3 ingrediencie:
500 gramov mrkvy
vodu
soľ
Predtým ako začnete polievku variť, očistite a umyte mrkvu, ktorú potom dáte do vriacej vody a varíte až kým nezmäkne. Uvarenú mrkvu potom pretlačíte cez sitko a do zmesi pridáte vodu aby sa celkový objem rovnal jednému litru. Na záver pridáte štipku soli.
Ilustračné foto
Zdroj: pexels.com
Zistilo sa, že táto jednoduchá polievka zastavila hnačku u detí, dokonca aj v tých najhorších prípadoch a tak zachránila tisícky detí. Neskôr štúdie poukázali na, že oligosacharidy, ktoré sa nachádzajú v tejto mrkvovej polievke zabraňujú baktériám zachytávať sa na stenách čriev čím sa zastavila hnačka.
Časom bol tento liek nahradený antibiotikami a liekmi proti hnačke no v minulosti táto polievka výrazne zvýšila mieru prežitia u detí.
Odhliadnuc od jeho život zachraňujúcej mrkvovej polievky, existuje mnoho iných jeho objavov, ktoré sa stali medzníkom modernej pediatrie.
Objavil takzvaný Morov reflex, ktorý pomáha odhaliť detskú mozgovú obrnu u detí
Zaviedol pojem “prvý trimester” a popísal základné znaky tohto obdobia tehotenstva
Vyvinul jednoduchý kožný test na tuberkulózu, ktorý sa používal až do 60. rokov minulého storočia
Zistil, že telá dojčených detí bojujú s baktériami efektívnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré boli prikrmované pomocou fľaše
Doktor Moro ukončil svoju kariéru na Heidelbergskej univerzite v roku 1936 a pracoval ako súkromný pediater až do roku 1948.
Počuli ste už niekedy o doktorovi Morovi a jeho zázračnej polievke?
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
Ideálna kniha na pláž, k bazénu…alebo aj do kancelárie, keď sa vám nechce robiť a potrebujete sa nejako zabaviť ☺Road trip je vtipný a dojímavý príbeh o ceste na svadbu do Škótska. Príbeh o strate lásky a jej opätovnom hľadaní. Príbeh, z ktorého budete smutný len jediný raz – keď ho dočítate a budete si priať, aby ešte pokračoval aspoň ďalších sto strán.
Addie a jej sestra vyrážajú na cestu do Škótska, kde sa koná priateľkina svadba. Hudba je prichystaná, sladkosti zbalené, no len čo vyštartujú, niekto do nich zozadu narazí. Ako naschvál za volantom sedí Addin bývalý frajer Dylan, ktorému sa doteraz vyhýbala. Dylan a jeho najlepší kamarát mieria na tú istú svadbu, a keďže je ich auto nepojazdné a verejná doprava nedostupná, Addie nemá na výber a musí ich vziať so sebou.
Maličké auto je čoskoro plné nielen batožiny, ale aj tajomstiev, a počas niekoľkohodinovej cesty sa Dylan a Addie nevyhnú spomienkam na svoj zložitý vzťah… Celý čas sa im navyše lepí smola na päty. Stihnú vôbec doraziť na obrad? A čo je dôležitejšie, naozaj sa ich vzťah pred rokmi ocitol na konci cesty?
Pozrite si, čo hovorí o knihe autorka Beth O´Learyová:
Road trip je čítavý príbeh, pohodovka, ktorej nechýba humor. Presne ako v prvej knihe Spolubývajúca, ale aj v ďalšej Výmena, ktorá ešte nevyšla v slovenčine. Ukazuje, že niektoré konce cesty môžu byť začiatkom novej…
Autorka perfektne vyvažuje humorné situácie a tie romantické, dojímavé, ktoré vás chytia za srdce. Skvele namiešala postavy a bláznivý svet dvadsiatnikov, takže rýchlo sa usadíte spolu s nimi a nebudete chcieť, aby tento Road trip skončil.
Roztrasenými rukami zovriem volant, zatiahnem ručnú brzdu a dotknem sa spätného zrkadla. Snažím sa spamätať. Vidím ho v zrkadle. Bez okuliarov trocha rozmazane. Nemôžem tomu uveriť, ale nepochybne je to on. Je taký známy, až mám chvíľu pocit, že hľadím na svoj vlastný odraz. Srdce mi zrazu búcha, akoby nemalo dosť miesta. Deb vystupuje z auta. Smetiarske auto pred nami odíde a v jeho predných svetlách sa mihne chvost líšky, kvôli ktorej brzdilo. Líška si vykračuje po chodníku. Pomaly mi dochádza, čo sa stalo: smetiarske auto zastalo kvôli líške, ja som zastala kvôli smetiarskemu autu a Dylan za mnou nezastal vôbec. A potom – tresk. Znova pozriem na Dylana v spätnom zrkadle. Ešte vždy na mňa hľadí. Všetko sa spomalí, utíchne a vybledne, akoby niekto stíšil celý svet. Dylana som nevidela dvadsať mesiacov.
Beth O’Learyová
Vyštudovala angličtinu, neskôr sa venovala vydávaniu detskej literatúry. Dnes je spisovateľka na plný úväzok. Svoj prvý román Spolubývajúca (IKAR 2019) písala vo vlaku cestou do práce. Námet čerpala zo života. Inšpiroval ju priateľ lekár, ktorý pracoval na dlhé nočné zmeny, a tak sa nevideli celé týždne. Kniha zožala medzinárodný úspech a neskôr nasledovali ďalšie. Beth sa rada zašíva s knihou a so šálkou čaju, zababušená v niekoľkých hrubých svetroch (bez ohľadu na počasie). Žije neďaleko Londýna.
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
Viete o alkohole viac, než len to, ako chutí? Možno budete prekvapení, keď zistíte, že vaše doterajšie znalosti nie sú založené na pravde. Alebo sa mýlime my?
Povedomie o účinkoch alkoholu, resp. alkoholických nápojoch ako takých, je u nás už roky na nízkej úrovni. Vieme, že alkohol nie je vhodný pre deti, tehotné a dojčiace ženy, rovnako by sa mu mali vyhýbať aj šoféri. Je tiež známe, že ho nemáme piť na antibiotiká. Traduje sa, že malé pivo je menšie zlo a vytriezvieme z neho rýchlejšie, ako keď si dáme pohárik vodky, a preto po pive môžeme šoférovať už za pár minút, alebo že keď sa dobre najeme, prípadne si dáme lyžicu oleja, vydržíme piť viac.
Vyplnením anonymného kvízu hráte o zaujímavé ceny
Mäkký a tvrdý alkohol je mýtus
Jedným z najväčších omylovje rozdeľovanie alkoholu na mäkký a tvrdý. „Či vypijete pohár vína, malé pivo alebo pohárik vodky, prijmete vždy rovnaké množstvo alkoholu. Alkohol je totiž len jeden. Navyše jeho odbúranie nijako neurýchlite. Pečeň si s jednotkou alkoholu, čo je približne 10 gramov alkoholu, poradí zhruba za hodinu, nech už robíte čokoľvek. Pre lepšiu predstavu – rovnaký obsah alkoholu má 1 deci vína, 2,5 deci piva a 3 centilitre vodky. Dá sa teda povedať, že nezáleží na tom čo pijete, ale koľko toho vypijete,“ vysvetľuje najrozšírenejší mýtus o alkohole Tomáš Huba z Fórum Pi s rozumom (FPSR).
Takže jedno tvrdenie už máme vyvrátené. Ako je to ale napríklad s miešaním rôznych druhov alkoholu? Bude opica menšia, keď začneme pitím svetlého alkoholu a tmavý si necháme na neskôr? Ako sa dá urýchliť odbúravanie alkoholu a čo to vlastne ten alkohol je?
Vyplňte kvíz a vyhrajte
Možno ste si na predchádzajúce otázky odpovedali a možno na ne odpovede nepoznáte. Nech už ste v prvej alebo v druhej skupine, vaše vedomosti preverí interaktívny kvíz „PIJETE S ROZUMOM?“ pre dospelých, ktorý Fórum Pi s rozumom pripravilo v spolupráci s európskou organizáciou spiritsEUROPE a bude prebiehať súčasne v 12 európskych krajinách. Trvá do 22. mája, je úplne anonymný, no za otestovanie svojich vedomostí môžete vyhrať napríklad alkohol tester, lietanie vo vzduchovom tuneli alebo lístky do kina. Tak poďme na to!
Sezóna plaviek je tu a verte, že lepšie, než trápiť sa diétami je kúpiť si plavky, ktoré vám skutočne sadnú. Pomôžeme vám vybrať správnu veľkosť a strih presne podľa vašej postavy a odvahy.
Nebojte sa a vyberte si taký model, ktorý schová všetko, čo chcete ukryť, a naopak – vyzdvihne všetky vaše prednosti. Šikovné plavkové podprsenky TRIOLA sformujú zvodný dekolt, pozdvihnú prsia do ideálnej výšky, teda do 6/8 vašej postavy, a opticky vašu postavu zoštíhlia. K nim máte na výber vždy dvoje či troje typy nohavičiek, ktorých špeciálne strihy decentne schovajú problematické partie, spevnia boky a skrotia bruško.
Plavková podprsenka TRIOLA LUCCA v unikátnom strihu T-FIT s tzv. T-švom, kedy je košíček zošitý z troch dielov a vytvára tak žiadaný okrúhly tvar poprsia.
TRIOLA vie šiť plavky pre plné slovanské tvary až do veľkosti košíkov K a obvodu 100.Môžete si tu nakombinovať zvlášť plavkovú podprsenku a zvlášť nohavičky sama podľa veľkosti svojej postavy a podľa svojho vkusu.
TRIOLA LUCCA pre väčšie prsia je ušitá v strihu Perfect-Fit s tenko vystuženými hladkými košíkmi a s kosticami. Uzavretý strih a vyšší stred krásne pozdvihnú a zafixujú aj veľké prsia na správnom mieste.
Plavky TRIOLA majú vzadu odopínacie ramienka, ktoré si môžete uviazať za krkom. Modely bandeau majú ramienka odnímacie a udržia malé a stredné prsia aj bez nich.
TRIOLA PICASSO typu bandeau s kosticami. Strih poskytuje malým a stredným prsiam dostatočnú oporu aj bez ramienok.
Plavkové nohavičky si môžete vybrať klasické, bokové či vyššie s variabilne nastaviteľnou výškou bokov a pása. Vždy záleží na type vašej postavy, predstave a vašej odvahe. Všetky modely nájdete v kamennej predajni TRIOLA v Auparku Bratislava, spriaznených predajniach po celom Slovensku alebo online na eshope www.triola.sk.
Nastaviteľná výška pása pekne vyformuje boky každej Venuše.
Ako si vybrať dobré plavky?
Prsia by sme mali „nosiť“ v šiestich osminách svojej výšky, ani o centimeter nižšie a ani o kúsok vyššie. A plavková podprsenka ich na tom mieste musí udržať v každej situácii – pred aj po plávaní, počas chôdze aj pri opaľovaní, ako aj pri vonkajších športových aktivitách.
Plavková podprsenka TRIOLA PICASSO má výraznú farebnú grafiku ako od Picassa a k nej si môžete vybrať nohavičky klasické alebo vyššie s nastaviteľnou výškou pása.
Pre malé a pevné prsia (A – B)
Pokojne vyberajte nevystužené košíky – napr. pohyblivé či pevné trojuholníčky. Lepšiu oporu prsiam poskytnú nevystužené košíčky s kosticami v košoch, všité už do pevného obvodu. Tie dokážu skrotiť prsia aj pri plážových aktivitách.
Námornícke modrobiele pruhy a červené doplnky nikdy neomrzia, sú také efektné a svieže! V tejto námorníckej sérii môžete kombinovať jednu podprsenku a dvoje rôzne nohavičky.
Pre menšie a stredné veľkosti (B – E)
Najlepším a najobľúbenejším strihom sú plavkové podprsenky s tenko vystuženými košíkmi a s kosticami, napr. T-FIT. Prsia vyzdvihnú do očakávanej výšky a vďaka kosticiam a tenkému vystuženiu ich sformujú do zvodného dekoltu. „Súčasným hitom sú plavkové podprsenky strihu bandeau. Môžete ich nosiť s ramienkami alebo bez. Tie môžete uviazať vzadu za krk alebo asymetricky nosiť len jedno. Plavkové podprsenky bandeau sú ideálne pre malé a stredné prsia, pre veľké už voľte iné strihy,“ radí profesionálna štylistka bielizne Žaneta Ilutanová.
Plavky TRIOLA s košíčkami F – K majú pohodlné širšie ramienka.
Pre veľké prsia (F – K)
Skrotiť plné prsia v plavkách a udržať ich v ideálnej výške býva problém. Ale nie s Triolou. Vyberajte ideálne vystužené plavkové podprsenky s uzavretým strihom (PERFECT-FIT alebo TOP-FIT), teda takým, kde sú košíčky pretiahnuté nahor k línii ramienok. Tento strih dobre fixuje prsia a ak máte model s nižším stredom, tak sa váš dekolt krásne prehĺbi a prsia vám „neutečú“ do podpazušia. Nápomocné vám môžu byť aj strihy s riasením. Voľte radšej tenko vystužené modely s kosticami – dobre udržia krásnu líniu dekoltu. Tieto väčšie veľkosti tiež pochopiteľne majú širšie ramienka a pevnejšie zapínanie. „Iste uvítate, že všetky modely plavkových podprseniek TRIOLA majú ramienka, ktoré sa dajú vzadu odopnúť a uviazať za krk,“ vymenúva ďalšie bonusy, ktoré ovplyvnia váš komfort, štylistka Žaneta.
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
Opičie kiahne sa začínajú hojne šíriť Európou a prvé prípady hlási už aj Česká republika. Švajčiarska farmaceutická spoločnosť prišla krátko po vypuknutí nákazy s PCR testami, ktoré chorobu dokážu odhaliť. Na Slovensku sa zatiaľ nepotvrdili.
Farmaceutická spoločnosť Roche v spolupráci s dcérskou firmou TIB Molbiol vyvinula tri testovacie súpravy. Podľa odborníkov majú byť určené pre výskumných pracovníkov vo väčšine krajín po celom svete, píše portál RTE.
Prvá testovacia súprava detekuje vírusy rodu Ortopoxvirus. Do tohto rodu sa radí okrem opičích kiahní aj pôvodca pravých kiahní alebo vírus kravských kiahní. Druhý test potom detekuje iba vírusy opičích kiahní, konkrétne západoafrický a stredoafrický kmeň. Tretia súprava odhaľuje ako vírusy rodu Ortopoxvirus, tak opičia kiahne.
„Spoločnosť veľmi rýchlo vyvinula novú škálu testov, ktoré zisťujú vírus opičích kiahní a pomáhajú sledovať jeho šírenie a vývoj epidemickej situácie,“ citoval portál GlobeNewswire šéfa diagnostiky firmy Thomasa Schineckera.
Podľa Schineckera sú práve rôzne diagnostické pomôcky kľúčové. „Sú rozhodujúce pri reagovaní. A nakoniec aj pri zvládaní nových výziev v oblasti verejného zdravia, pretože sa vďaka nim môžu rýchlejšie zaviesť opatrenia, ako je napríklad trasovanie alebo liečba,“ dodal.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uviedla, že k 22. máju eviduje viac ako 200 potvrdených alebo podozrivých prípadov výskytu opičích kiahní zo 16 štátov mimo krajiny v západnej a strednej Afrike. Práve PCR testy sú podľa expertov z WHO dôležité vzhľadom na ich citlivosť a presnosť.
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
Viete si predstaviť jedlo bez soli? Pre mnohých ľudí je to niečo nepredstaviteľné a chuť takéhoto jedla by pre nich bola hotovou nočnou morou. Soľ je jednou z najdôležitejších ingrediencií nášho jedálnička. Väčšina uprednostňuje chutné jedlo, ktoré aktívne dráždi chuťové bunky jazyka. Čo sa však deje s telom, keď je v tele priveľa soli?
Kuchynská soľ obsahuje veľké množstvo chloridu sodného. Táto látka je známa tým, že reguluje prietok krvi a tlak, udržiava správne prepojenie medzi nervami a svalmi. Druhou hlavnou zložkou je chlór. Jeho účinok napomáha tráveniu.
K nadbytku soli v organizme spravidla dochádza v dôsledku konzumácie polotovarov a priemyselne spracovaných produktov. Čo všetko to spôsobuje?
Vysoký krvný tlak
Ukázalo sa, že konzumácia sodíka zvyšuje krvný tlak. Látka je už prítomná v tele a reguluje prietok tekutín a krvi. Zvyšovaním obsahu chloridu sodného si človek dobrovoľne zvyšuje záťaž srdca, mozgu a tepien, čím sa vystavuje chronicky vysokému krvnému tlaku.
Nadmerné množstvo soli v strave môže spôsobiť, že vaše kosti budú slabé a vaše zuby náchylné na poškodenie. Soľ totiž pomáha vyplavovať vápnik z tela. Vápnik navyše reguluje nervový systém a svaly. Pociťujete neustále zvýšenú nervozitu a úzkosť a dokážete vybuchnúť aj nad úplnou maličkosťou? S najväčšou pravdepodobnosťou ide o nedostatok vápnika – skúste znížiť množstvo skonzumovanej soli.
Obličková dysfunkcia
Lekári a odborníci na výživu tvrdia, že hlavným nepriateľom obličiek je soľ. Pre správne fungovanie tela je dôležité udržiavať správnu rovnováhu vody a elektrolytov. Prebytočná soľ túto rovnováhu ničí. V dôsledku toho obličky začnú zadržiavať vodu, čo prispieva k vzniku rôznych opuchov v tele.
Znížená mozgová aktivita
Prebytok soli je tiež zlý pre mozog. Štúdia vykonaná v Spojených štátoch v roku 2010 zistila, že „biela smrť“ znižuje kognitívne schopnosti a duševnú aktivitu človeka. Je to spôsobené narušeným zásobovaním mozgu krvou.
Koľko soli je vhodné konzumovať bez poškodenia zdravia
Lekári zhodne tvrdia, že človeku stačí skonzumovať asi 2 400 mg sodíka – jedna čajová lyžička. Väčšina ľudí sa nesnaží zachovať túto normu. A ak k tomu pridáte kofeín, nikotín a alkohol, riziko nervového vyčerpania sa mnohonásobne zvyšuje.
Spôsoby, ako znížiť obsah soli v jedálničku
konzumujte viac čerstvej zeleniny a ovocia
vyhýbajte sa konzervám, polotovarom a priemyselne pripraveným výrobkom
čítajte etikety a dávajte pozor na množstvo obsiahnutého sodíka – potraviny by nemali obsahovať viac ako 140 miligramov sodíka na porciu
Najväčším želaním každého rodiča je, aby ich deti boli zdravé a prežili šťastné detstvo.
Keď Karen a Paul, privítali na svete svojho syna Nathaniela, ich šťastie trvalo len 36 hodín, pretože viac času mu už nebolo dopriate. Narodil sa s diagnózou polycistická choroba obličiek, ktorá postihuje obličky a spôsobuje rast cýst. Žiaľ, často to vedie k zlyhaniu obličiek a presne to sa stalo Nathanielovi.
V roku 2013 bola dvojica požehnaná dcérkou Maddy. Žiaľ, stalo sa to, čoho sa najviac obávali. Maddy sa narodila s rovnakou diagnózou, ako jej zosnulý brat. Dievčatku sa nafúklo brucho až tak, že vyzeralo ako brucho tehotnej ženy v 9.mesiaci.
„Keď sa Paul a Maddy dostali pod skalpel, bola som mimoriadne nervózna,“ povedala Karen.
Operácia bola úspešná a Maddy aj Paul sa postupne zotavili.
„Ocova oblička zachránila naše dievčatko,“ dodala Karen. Teraz má nekonečnú energiu. Jej mohutné bruško teraz vyzerá trochu zaoblené a je z nej šťastné a zdravé dvojročné dieťa.“
Maddy bude pravdepodobne musieť podstúpiť ďalšiu transplantáciu o 25 rokov, ale kým nepríde ten moment, má veľa rokov na to, aby si užívala a žila svoj život naplno.
Hviezda sa zrodila potom, čo spev 18-ročného dievčaťa Delaney Wilsona zažil úspech na sociálnej sieti TikTok.
Bez toho, aby si to uvedomila, jej šéfka potajomky nahrala krásny spev tínedžerky „Part of Your World“ z filmu „Malá morská víla“. Jej talentované vokálne kúsky sú teraz známe na TikTok-u a jej video si pozreli ľudia už viac ako 12 miliónov krát.
Matka rodiny, pre ktorú Delaney pracuje, prehovorila o tom, prečo sa rozhodla nahrať jej spev. „Chcem, aby sa počula, keď si myslí, že ju nikto nepočuje spievať. Bola som dojatá k slzám, rozplakala som sa, keď som ju prvýkrát počul spievať. Povedala som Delaney, máš taký šialený dar,“ uviedla Nicki Maher.
Vo videu vidíte, ako Nicki tajne nahráva Delaney, keď sa hrá s jej dcérou. Nicki prechádza jej domom a šepká do kamery „Toto je naša pestúnka Delaney a jej spev počuť v pozadí.“
Nicki vedela o krásnom hlase Delaney a snažila sa ju prinútiť uverejniť viac videí na sociálnych sieťach. ,,Vtedy mi povedala. ‚Len nad tým premýšľam, no nikdy nemám pocit, že zniem dosť dobre a jednoducho sa necítim vždy sebavedomo v tom, ako vyzerám,“ uviedla Nicki . ,,A práve mi to zlomilo srdce.“
Nakoniec Delaney dala Nicki povolenie na zverejnenie videa na jej účte TikTok, a to sa okamžite stalo virálnym.
,,Nie je to tak, že by nevedela, že má talent, o ktorom jej už toľko ľudí povedalo. Je to tak, že sa nepočula bez toho, aby vedela, že sa snaží alebo že to niekto sleduje. Preto bolo video také krásne,“ uviedla Nicki.
Delaney bola unesená pozornosťou a podporou po tom, čo sa jej video stalo virálnym. Jej talent bol uznaný po celom svete a teraz má dôveru podeliť sa o svoj dar. ,,Bolo to úplne šialené. Dostala som toľko úžasných príležitostí a stretla som toľko úžasných ľudí, ktorí ma oslovili a boli ku mne takí láskaví.Takže to naozaj pomohlo mojej sebadôvere a veľmi ma teší, keď viem, že ľudia chcú počuť môj hlas,“ uviedla Delaney pre Fox News.
Sme si celkom istí, že to nie je poslednýkrát, čo Delaney prekvapí svet svojím super hudobným talentom.
V nasledujúcich mesiacoch dôjde k výrazným zmenám vo výške prídavku na dieťa. Od júla tohto roka sa z aktuálnych 25,88 eur zvýši prídavok na dieťa na 30 eur, pričom s príchodom nasledujúceho roka dôjde k jeho opätovnému zvýšeniu na 50 eur. Okrem zvýšenia prídavku na dieťa sa má pristúpiť k zrušeniu jednorazovo zvýšeného prídavku pri nástupe do školy, ktorý dnes predstavuju 106,33 eura.
Vláda pristúpila k zrušeniu automatického zvyšovania prídavku na dieťa podľa rastu životného minima, pričom o raste už bude po novom rozhodovať samotná vláda.
Návrh legislatívnej zmeny je v druhom čítaní a to vďaka 83 poslancom, ktorí návrh podporili. Medzi tých, ktorí návrh podporili, patria aj poslanci zo strany ĽSNS. Návrh nepodporilo len 18 poslancov, pričom 33 sa zdržalo hlasovania.
K zmene dôjde aj v oblasti daňového bonusu na nezaopatrené deti. Príspevok v podobe daňového bonusu pre deti do 6 rokov sa aktuálne pohybuje vo výške 47,14 eur, pre deti od 6 do 15 rokov 43,50 eur a nad 15 rokov vo výške 23,57 eur. Automatické zvyšovanie daňového bonusu podľa životného minima sa má zrušiť aj v tejto kategórii príspevkov, pričom nový bonus pre deti do 15 rokov má vzrásť do výšky 70 eur a pre deti nad 15 rokov na 40 eur.
Od roku 2023 sa má bonus pre deti do 15 rokov zvýšiť opätovne a to na 100 eur. Slováci môžu očakávať obmedzenie nároku daňového bonusu podľa výšky čiastkového základu dane rodiča, teda podľa hrubej mzdy zníženej o sociálne a zdravotné odvody.
V praxi to znamená, že rodič s jedným dieťaťom môže získať maximálne 20 % z jeho čiastkového základu dane. Výška bonusu sa môže vyšplhať až do výšky 55 % z čiastkového základu dane a to pri šiestich deťoch.
Orchidey môžu byť jednou z najnáročnejších izbových rastlín na starostlivosť. Ak máte orchideu, ktorá má zožltnuté listy alebo hnijúce korene a celkovo sa jej nedarí, nevyhadzujte ju, pretože sa dá zachrániť.
Vytvorili sme pre vás sprievodcu, ktorý vám pomôže oživiť vašu orchideu.
Krok 1: Skontrolujte orchideu
Orchideu jemne vyberte z aktuálneho kvetináča a skontrolujte korene. Mali by ste hľadať zelené a biele korene. Aj keď rastline nezostali žiadne listy, korene môžu fotosyntetizovať. Absorbujú živiny z vody a vzduchu, čo môže oživiť rastlinu.
Krok 2: Vložte orchideu do nádoby s machom
Zasadenie machu s orchideou je skvelý spôsob, ako zabrániť tvorbe plesní na koreňoch. Zároveň pomôže rastline udržiavať správnu vlhkosť. Ak chcete pridať mach, postupujte takto:
Zaobstarajte si nádobu alebo dózu, ktorá je vyššia a má približne rovnakú šírku ako črepník, v ktorom sa orchidea nachádzala.
Do nádoby dáme malé množstvo vody. Nádobu naplňte 2 – 3 cm živého machu.
Potom pomocou dezinfikovaných nožníc odstrihnite všetky zaschnuté korienky a orchideu položte na mach.
Umiestnite nádobu na okno, aby rastlina dostávala veľké množstvo slnečného svetla. Po niekoľkých týždňoch začnú zo starej orchidey vychádzať púčiky.
Krok 3: Znovu zasaďte púčiky orchideí
Po niekoľkých týždňoch by zo starej mala vyrásť nová orchidea. Keď novej orchidei začnú rásť listy a korene, odlomte ju od starej.
Vezmite si menšiu nádobu alebo misku.
Na dno nádoby dáme malé množstvo vody.
Naplňte ju živým machom.
Novú orchideu vložte do nádoby a pár dní počkajte, kým rastlinke začnú rásť nové korene a listy.
Krok 4: Zasaďte orchideu do kvetináča
Po určitom čase sa u novej orchidey vyvinú nové korene, na dotyk by mali byť pevné a zelené alebo biele. Samotná rastlina by mala mať zelené listy. Potom si zaobstarajte špeciálny substrát pre orchidey, ktorý sa zvyčajne skladá z drevených triesok alebo machu. Vložte ho do črepníka, ktorý dobre odteká a má priemer približne 10 – 15 cm. Po vysadení orchidey ju každý týždeň zalievajte destilovanou vodou.
Krok 5: Nájdite správne miesto pre svoju orchideu
Orchidea by mala dostávať nepriame slnečné svetlo. Ideálne by teda bolo umiestnenie v blízkosti okien orientovaných na východ. Alebo ju môžete umiestniť na západnú stranu ďalej od okna na stôl či poličku. Neumiestňujte ju na severné okno, pretože nebude mať dostatok slnečného svetla.
Krok 6: Nastavte správnu teplotu
Orchidey sú tropické rastliny, ktoré žijú v konštantnej teplote bez prílišných výkyvov po celý rok. Potrebujú stabilnú teplotu, aby sa im darilo. Cez deň by sa mali nachádzať v miestnosti, kde je približne 23°C a v noci by sa mala teplota pohybovať okolo 18°C. Maximálna teplota by nemala presiahnuť 32°C a najnižšia teplota, ktorú dokáže rastlina tolerovať je -1°C.
Manon de Heus rozpovedala o úžasnom dobrodružstve, ktoré ju naučilo o živote, láske, a strachu viac ako akékoľvek vzdelanie či kniha, píše Elite Daily.
„Za posledných 10 rokov som žila v piatich rôznych krajinách“, – hovorí žena.
Vybudovať si novú existenciu ďaleko od všetkého čo poznáte alebo čomu veríte, – je ten najlepší pocit na svete.
Ľudia, ktorí sa rozhodli odísť bývať do zahraničia určite prikyvujú.
Povedali by vám, že cestovanie rozšírilo ich obzory, sú viac otvorení novým veciam a naučili sa na čom v živote skutočne záleží.
Nepovedia vám však, že to je tá najosamelejšia a najspontánnejšia vec akú v živote urobili.
Vo svete prekonávania samých seba neexistujú rozprávky. Tu je päť vecí, ktoré sa určite stanú ak sa rozhodnete zanechať svoj domov a odísť za svojím snom.
1. Vaši blízki budú zdevastovaní.
Nezáleží na tom ako to prikrášlite, sťahovanie sa do cudziny vždy bude sebeckou voľbou.
Je úžasné, že ste sa rozhodli žiť svoj sen, že ste si vybrali život, ktorý (si myslíte) chcete, ale na konci dňa nebude šťastný nikto iba vy.
Dokonca aj keď ste požehnaní úžasnou rodinou a priateľmi, ktorí pred vami svoj emócie skryjú, stále ich prežívajú. Nechcú vás totiž zaťažovať svojimi pochybnosťami a strachom, takže ich: Prečo nám toto robíš? aj keď sú to ich skutočné myšlienky sa zmení len na: Ak si šťastný ty, sme šťastní aj my!“.
Moji rodičia v tomto ukázali nadľudský výkon. Prvý raz, keď som som odchádzala do Los Angeles som bola presvedčená, že moje nadchádzajúce dobrodružstvo je pre nich rovnako vzrušujúce ako pre mňa.
No dokým som sa ja zaoberala iba sebou, úplne som ignorovala ich bolesť. V deň keď na vyprevádzali na letisku, videla som v ich očiach takú hlbokú bolesť, akú som nikdy predtým nezažila.
Po všetkých našich zbohom som sa ešte naposledy obzrela. Videla som len krehkých ľudí, ktorí v ten moment zostarli o 10 rokov.
Moja radosť bola ich utrpením.
2. Budete sa cítiť vinný. Stále.
Dva mesiace po tom ako som sa odsťahovala do Los Angeles, mojej najlepšej priateľke určili strašnú diagnózu: rakovina.
Snažila som sa tam byť pre ňu cez emaily a telefón, ale vedela som, že čo skutočne potrebovala bolo objatie a rameno, na ktorom sa mohla vyplakať.
Keď moja 80-ročná stará mama spadla zo schodov a volala mi z nemocnice, smutná a sama, sa ma opýtala: „Kedy ma prídeš navštíviť zlatko?“ Nevedela som čo jej mám odpovedať.
Nebola som tam pri ich pádoch ani pri ich víťazstvách. Za tie roky som prišla o väčšinu veľkých udalostí v životoch mojich priateľov. Stužkové. Narodeniny. Rozlúčky so slobodou. Krsty. Svadby.
Vždy som si myslela, že sú to veci, bez ktorých sa zaobídem, dokým som sa nezoznámila s tým krátkym ale neskutočne bolestným momentom ticha, ktoré nasledovalo po každom mojom „Prepáč, ale nebude sa mi dať prísť,“ oznámení. Je to však voľba, ktorú ste urobili vy sami.
Keď sa presťahujete na druhý koniec sveta, čas a finančné limity napokon budú určovať rozhodnutia, ktoré robíte.
Keď prídete na priateľovu svadbu už nebudete môcť prísť na otcovu oslavu šesťdesiatky, alebo sestrine promócie. Ako sa môžete rozhodnúť?
Dokonca aj keď viem, že je to môj život a je len na mne, aby som sa rozhodla ako ho žiť, to že som sa presťahovala za hranice, mi prinieslo mnoho dní keď som sa cítila ako otrasná dcéra, vnučka či priateľka.
3. Budete sa cítiť veľmi, veľmi osamelo.
Vždy som mala šťastie, že som bola obklopená kopou úžasných ľudí. Nikdy som nemala problém nájsť si nových priateľov v každom novom meste.
Napriek tomu, že som málokedy niekam chodila sama, často som zažívala hlboký pocit osamelosti.
Nikdy nezabudnem na svoje prvé Vianoce, ktoré som strávila so spolubývajúcou, ktorú som spoznala len pred tromi týždňami, a jej rodinou. Bola som dojatá ich láskavosťou, ale vedela som, že ma pozvali hlavne z ľútosti. Keď som videla ich vzájomnú lásku a súdržnosť cítila som sa ako votrelec, ako niekto kto tam nepatril.
Vybudovať si priateľstvá, ktoré niečo znamenajú chce čas, takže keď sa presťahujete určite strávite čas v spoločnosti super ľudí, s ktorými však zatiaľ nemáte žiadne spoločné spomienky.
Je to akoby ste sa znova ocitli na strednej, ale tentokrát je to oveľa ťažšie, lebo ste na to sami. Nemáte tam mamu ani otca, ktorý by vás v ťažkých chvíľach podržali.
4. Nikdy už nikde nebudete patriť.
Presťahovanie sa do zahraničia ma v mnohých veciach zmenilo. Objavila som záľuby, koníčky a strachy, ktoré som nikdy netušila, že sú vo mne, a tiež som sa vzdala niektorých presvedčení, ktoré postupom času pre mňa prestali byť relevantné.
Je to dobrá zmena, ktorú som úplne prijala, ale tiež som sa veľmi pomaly odcudzila od ľudí a miest, ktoré som považovala za svoj domov.
Keď sa presťahujete a začnete sa vyvíjať niekde inde, vtedy už je takmer nemožné vrátiť sa späť a zabehnúť do starých koľají.
Namiesto toho si nájdete domov v novej krajine, ktorý aspoň čiastočne nahradí tú prázdnotu vo vnútri. Keďže vás však s vaším novým domovom nespájajú žiadne korene a história, nikdy, nech sa budete snažiť akokoľvek, nezapadnete na 100%.
Aj preto takmer každý cestovateľ, ktorého som za tie roky stretla zápasil s otázkami typu: Kto som? Kde je moje miesto? Patrím niekam? Kde je môj domov? Kde chcem zostarnúť? Kde chcem byť pochovaný?
A neschopní odpovedať na tieto otázky znova, a znova, a znova. Hľadajú ten pocit domova, ktorý kedysi s takou radosťou nechávali za sebou.
5. Stratíte mnohých priateľov.
S priateľmi, s ktorými ste si mysleli, že to bude navždy, lebo ste spolu vyrástli či ste sa spoznali na univerzite, sa čoskoro odcudzíte.
Všetky vyššie uvedené dôvody spôsobia, že sťahovanie bude mať za následok obetovanie priateľstiev. Samozrejme, že niektoré pretrvajú, ale drvivá väčšina nie.
Nie je to nikoho chyba a zároveň je to chyba všetkých.
Zabudnete na ich narodeniny, lebo ste príliš zaneprázdnený budovaním si nových priateľstiev.
Obviňujú vás, že ste prišli na oslavu svojho otca ale nie na ich svadbu.
Môžete sa snažiť viac a navštevovať ich častejšie. Ale aj oni vám niekedy môžu vyjsť v ústrety a aspoň raz prísť navštíviť vás.
Výberom rôznych ciest ukončíte priateľstvo rovnako ako ukončíte vzťah. Je to nevyhnutné a je to život, ale to neznamená, že je to ľahké. Stratou priateľov stratíte aj kus seba a kus svojej histórie.
Takže stálo to za to? Ľutujem, že som sa rozhodla pre medzinárodný životný štýl? Áno aj nie, samozrejme.
S veľkou obetou prichádza veľká odmena, takže sa nikdy nevzdávajte, keď sa už pre niečo rozhodnete a neváhajte sa ma opýtať na hocičo ohľadom pobytu v zahraničí.
A čo vy, súhlasíte s týmito tvrdeniami? Už ste niečo podobné zažili?
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
Kým mnohí návštevníci obchodných reťazcov oceňujú zníženie ľudskej interakcie pri samoobslužných pokladniach, viac ako 100 000 nesúhlasí a rozhodli sa podpísať petíciu za zastavenie nahrádzania ľudí samoobslužnými pokladňami v Tescu.
Petíciu rozbehla 69-ročná Pat McCarthyová, ktorá uviedla, že zhruba tri štvrtiny pokladní v jej miestnom Tescu sú teraz samoobslužné.
Argumentovala tým, že pokladne bez zamestnancov obchodu „robia zážitok z nakupovania náročným“, a dodala, že miluje „debaty s personálom, aj keď nakrátko“, keďže žije sama.
„Tieto nové pokladne nie sú prístupné pre ľudí, ktorí nemajú kreditné karty a môžu používať iba hotovosť, alebo pre tých, ktorí s nimi nevedia až tak dobre zaobchádzať – vrátane mňa.
Tisíce ľudí súhlasia s jej názormi, pričom petícia v čase písania získala takmer 103 000 podpisov a číslo stále rastie.
„Udržme ľudí v práci a užívajme si kontakt s ľuďmi.“
Vo svojom petičnom sľube tiež napísala: „Vyzývam Kena Murphyho generálneho riaditeľa spoločnosti Tesco, aby sa so mnou stretol na diskusii a vysvetlil svoju politiku „náhrada ľudí strojmi“.
Tesco je jednou z mnohých značiek, ktoré skúšajú obchody bez pokladníc, pričom svoj prvý otvorilo už v októbri minulého roka.
Hoci mnohé obchody majú stále pokladne riadené personálom, značná časť bola nahradená automatizovanými strojmi.
Sú však aj ľudia, ktorí si samoobslužné pokladne nevedia vynachváliť. Užívateľ Twitteru napísal: „Keďže som autista, považujem samoobsluhu za dar z nebies, pretože nemusím úzkostlivo čakať v rade a viem, že sa nemusím s nikým rozprávať.“
Hovorca Tesca odvtedy na petíciu zareagoval takto: „Naši kolegovia a priateľské služby, ktoré poskytujú, sú pre naše obchody životne dôležité a vždy budú po ruke, aby pomohli našim zákazníkom, či už budú platiť u samoobslužnej alebo bežnej pokladni.“
Pomocnica v domácnosti mala vypomáhať na slávnostnej večeri, no nemala miesto, kam by mohla dať svojho 4-ročného syna. Magnát, pre ktorého pracovala, vedel, že je matkou, takže jej dovolil, aby ho priviedla do domu.
Mladá matka často pracovala od skorého rána až do neskorého večera, preto niet divu, že sa pred svojím dieťaťom cítila previnilo.
Dobrosrdečný majiteľ domu si všimol, v akej náročnej situácii sa nachádza, a tak jej vo svojom príbytku zabezpečil izbu, v ktorej mohla žiť spolu s dieťaťom.
Žena to však odmietla: „Ďakujem vám, pane, ale to nebude nutné. Obávam sa, že by som tým vám a vašej rodine spôsobila zbytočné nepríjemnosti.“ Po tom, čo si vypočul jej odpoveď, prestal trvať na svojej ponuke. Rešpektoval jej rozhodnutie a odvtedy sa o tejto téme už nebavili.
Pravdou však bolo, že slúžka sa obávala toho, že jej malý syn si všimne rozdiel medzi ich rodinou a rodinou bohatého muža. Ich chudoba by mohla zasiahnuť jeho hrdosť. V dome sa nachádzalo mnoho izieb, ich súčasťou boli aj sprchy s WC. Jediná kúpeľňa bola väčšia ako celý ich dom!
Keď sa však majiteľ rozhodol usporiadať slávnostný večierok, na ktorý bolo pozvaných množstvo hostí, žena tam musela ostať vypomáhať.
Jej dieťa však nemohlo byť doma samé až do polnoci, preto ho požiadala, či by ho mohla priniesť do jeho vily.
Keď sa začali zhromažďovať hostia v jeho sídle, žena priviedla svojho syna do kúpeľne, ktorú majitelia využívali len zriedkavo. Dala mu pred seba tanier s mäsovými rolkami, ktoré si ráno kúpila na ceste do práce.
Po tom, čo jej syn vošiel do kúpeľne, bol ohromený tým, aká bola pekná a čistá.
Mramorová podlaha, umývadlo sa lesklo a prvýkrát uvidel vaňu.
Matka mu povedala, že je to špeciálne miesto a musí tam byť potichu, potom odišla obsluhovať hostí. Chlapček sedel na mramorovej podlahe, začal jesť a spieval si svoje obľúbené pesničky.
Majiteľ domu, ktorý prešiel okolo služobnej, sa opýtal, kde je jej dieťa. Trochu ju to rozrušilo, povedala mu, že sa hrá v záhrade. Muž prikývol a šiel chlapca hľadať. V záhrade však nikoho nenašiel, preto začal prehľadávať spálňu, kuchyňu a chodby. Zrazu začul z kúpeľne chlapčenský spev.
Bol šokovaný, keď uvidel ako tam spieva a je mäsové rolky. Opýtal sa ho: „Mladý muž, prečo tu jete?
Viete čo je to za miesto?“
Chlapec mu odvetil: „Moja mama mi povedala, že táto miestnosť je jedinečná, majiteľ tohto domu ju pripravil pre mňa. Dáte si rolku?“
Muž na chlapcovu otázku prikývol a usmial sa. Potom si k nemu sadol na podlahu. Z nejakého dôvodu si spomenul na svoje detstvo. Jeho rodičia boli chudobní a živorili zo dňa na deň.
O chvíľu neskôr sa vrátil do jedálne a ospravedlnil sa hosťom, že ich nemôže zabávať, no navštívil ho špeciálny hosť.
Vzal dva taniere s najlahodnejšími dobrotami a odišiel do kúpeľne, kde bol aj chlapec.
Sadol si na podlahu, ako chlapec, obaja sa pustili do jedla a začali si pospevovať. V jednom okamihu mu muž povedal, že jeho matka je úžasný človek a skvelá matka.
„Chlapče, musíš byť k svojej mame láskavý. Musíš ju milovať a byť dobrým človekom až vyrastieš,“ povedal mu muž.
Hostia si postupne začali všímať, že hostiteľa nie je možné nikde vidieť, preto sa ho rozhodli hľadať. Keď ho našli v kúpeľni ako spieva, s radosťou sa k nemu pridali. Čoskoro všetci začali s chlapcom spievať aj ďalšie pesničky.
Vďaka tomuto prístupu muža bol chlapec presvedčený, že jeho matka bola veľmi rešpektovaná osoba a cítil sa ako najdôležitejšie dieťa na svete.
O niekoľko rokov neskôr z chlapca vyrástol muž a stal sa z neho úspešný podnikateľ. Mal vlastné niekoľkomiliónové obchodné impérium a postavil si dom s kúpeľňou, ktorá vyzerala rovnako ako tá, ktorú videl ešte ako malé dieťa.
Aj on bol veľkorysý a často anonymne prispieval rôznym charitatívnym organizáciám. Mnohí jeho kolegovia sa ho pýtali, prečo to robí anonymne, on im na to odpovedal:
„Nikdy nezabudnem na to, ako pred mnohými rokmi, jeden magnát spolu s jeho hosťami na večierku zabudli na svoje postavenie, len aby ochránili city 4-ročného chudobného chlapca.“
To, čo sa môže zdať ako obyčajná maličkosť, dokáže mať na človeka obrovský vplyv. Kto by to bol povedal, však?
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
Bol to bežný deň. Justine van den Borne z Melbourne v Austrálii išla s dcérou do nákupného centra a zaparkovala na jednom z voľných miest pre zdravotne postihnutých. Po návrate z nákupov si všimla, že za stieračom má ručne napísaný odkaz. Keď si prečítala, čo na ňom je, prišlo jej nevoľno…
Justine nemohla uveriť vlastným očiam. Čítala odkaz stále dookola.
Myslíte si, že zaparkovala na parkovacom mieste vyhradenom pre zdravotne postihnutých bezdôvodne? Nie. Justine už od 6 rokov bojuje so sklerózou multiplex. Bojuje každý deň aby bola čo najdlhšie fit a mohla normálne fungovať. Máva ale dni, kedy nemá dostatok síl na to aby sa mohla sama hýbať.
Ako napríklad v ten konkrétny deň.
„Pre osobu, ktorá nechala v uplynulom týždni tento lístok na prednom okne môjho auta pod nákupným centrom Mitcham.”
„Mala som 35 rokov, keď mi diagnostikovali sklerózu multiplex. Choroba postupne paralyzuje celé moje telo. Je to stále horšie a horšie. Zmenil sa mi život, výrazne spomalil. Moje deti sa potýkali s vecami, s ktorými by nemali. Celá naša budúcnosť sa už navždy zmenila. V deň, keď si ma videl, som mala jeden z tých lepších dní. Chcela som stráviť pekný deň so svojou dcérou.
Ďakujem, že si mi ho pokazil!”
„Vďaka tebe sa cítim presne tak ako keď všetci sledujú môj hendikep, keď neviem urobiť ani jeden krok. Už mám dosť ľudí, ktorí ma odsudzujú za zneužívanie niečoho, na čo mám právo, práve keď sa cítim lepšie.
Zapamätaj si raz a navždy, že invalid nemusí byť na vozíku a že za nejaký čas bude vozík mojou jedinou možnosťou.
(…)Skôr ako budete chcieť niekomu pokaziť deň, pamätajte na to, že neviete o ňom všetko a že osoba, ktorá kráča, možno z celých síl bojuje aby tieto kroky urobila!”
Zdravotné postihnutie má mnoho podôb, nerobte preto unáhlené závery, prretože neviete s akou chorobou sa človek potýka a ako vyzerá jeho každodenný boj o život.
Každý rodič si najviac želá aby jeho dieťa bolo zdravé a šťastné. Ak je však vystresované a smutné, mali by sme tomu venovať pozornosť.
Ťažko si predstaviť pocity rodiča, keď sa ho dieťa opýta: „Čo je so mnou zle ?”. To sa stalo aj Lauren Russel po tom, keď počas jazdy autobusom jej 3-ročného syna šikanovali a nazvali ho škaredým iba pre jeho ryšavé vlasy.
To sa Lauren natoľko dotklo, že sa rozhodla zverejniť príspevok na svojom Facebooku.
Poprosila ľudí aby si ho prečítali a zdieľali, nech s týmto druhom osočovania raz a navždy spoločnosť prestane.
„Dnes sa moje srdce roztrieštilo na milión kúskov. Počas jazdy autobusom č.12 som bola svedkom nevhodného správania voči môjmu 3-ročnému synovi od chlapca, ktorý nemal viac ako 13 rokov. Nebolo to prvýkrát a viem, že ani posledný. Môj syn sa stal terčom ľudí každého veku. Prečo? Lebo je ryšavý. Môj krásny chlapec počul, že by ho mala vziať sociálka, pretože má škaredú farbu vlasov. Iný chlapec zas šepkal druhému, že keby mal také vlasy, tak sa zabije. Môj syn má len 3 roky a zmätok v hlave. Cítim sa zdrvená, pretože dobre viem, aké je to vyrastať medzi takými ľuďmi a byť adresátom takýchto poznámok. Môj syn sa ma neustále pýta, prečo sa ľuďom nepáči jeho farba vlasov. Pýta sa, či by som mu ich mohla nejako zmeniť aby sa zapáčil aj ostatným. Zaujíma ho, či môže byť ako jeho brat, ktorý ryšavé vlasy nemá. Láme mi to srdce vždy, keď sa ma niečo také opýta.
Vždy sa smutne tvári a chce to zmeniť. Dôvodom, prečo to zverejňujem práve tu je to, že tieto nevhodné poznámky vyslovujú najmä maloletí. Chcem aby môj syn vedel, že na tomto svete je viac dobra ako zla. Existujú aj milí a dobroprajní ľudia, ktorí ho nebudú odsudzovať. Prosím vás, dajte o tom vedieť čo najviac ľuďom a dokážte môjmu synovi, že je pekný taký aký je. Nikto nemá odsudzovať druhého kvôli farbe jeho vlasov!”
Každé dieťa je pekné a výnimočné a nikto by ho o tento pocit nemal oberať. Dajte preto vedieť o tomto príbehu svojim známym aj vy!
Kaviareň vo Florencii dostala pokutu 1 000 eur, pretože zákazník nebol spokojný s vysokou cenou obyčajnej šálky espressa.
Zákazník zavolal políciu po tom, čo mu za bezkofeínovú kávu v centre toskánskeho mesta naúčtovali 2 eurá.
Muž sa sťažoval, že na jedálnom lístku za pultom nebola uvedená cena. Práve táto chyba priviedla bar, ktorý je známy výrobou kávy a vyhral niekoľko víťazných súťaží, do problémov.
Francesco Sanapo, majiteľ baru Ditta Artigianale, obhajoval svoju kávu na sociálnych sieťach a tvrdí, že pochádza z malej plantáže v Mexiku a „moji baristi ju pripravujú s veľkou starostlivosťou“. Argumentoval tým, že cena kávy bola zobrazená na digitálnom menu.
„Pokutovali ma, pretože sa niekto urazil za to, že zaplatil 2 eurá za kávu bez kofeínu, ktorá zahŕňa proces extrakcie vody. Verili by ste tomu? Tento zákon sa musí zmeniť, pretože inak by ľahko postihol 99,9 % barov a reštaurácií.“
Sanapo uviedol, že počas prvého otvorenia baru v roku 2013 si za šálku espressa účtovali 1,50 eura. „Boli na to negatívne aj pozitívne reakcie , ale doteraz som nikdy nedostal pokutu,“ povedal. Nakoniec dodal, že hlavným dôvodom zmeny je nárast cien surovín, čo je celkom pochopiteľné.
– Dobrý deň tu je služba technickej podpory. Čim vám môžem pomôcť?
– Mám problémy s Wordom.
– Čo konkrétne?
– Písala som text a tu zrazu všetko zmizlo.
– A čo je na vašej obrazovke teraz?
– Nič.
– Celkom nič?
– Celkom nič. Vôbec nereaguje, keď niečo píšem.
– Vy ste ešte vo Worde, alebo ste ho už ukončili?
– Odkiaľ to mam vedieť?
– Môžete pohybovať kurzorom?
– Tu niet žiadneho kurzora. Veď vám vravím, že sa nič nedeje, keď ťukám na klávesy.
– Na vašom monitore svieti kontrolka napájania?
– Na monitore? Čo je to?
– Je to taká vec na vašom stole, podoba sa na televízor. Na jeho prednej časti je taká malíčka lampička. Svieti?
– Ja neviem…
– Aha! Buďte taká láskavá a pozrite za monitor a nájdite miesto, kde je pripojená napájacia šnúra.
– … našla som!
– Sledujte tu šnúru, či je zapojená do počítača?
– Nemôžem, počítač je na podlahe.
– Vari sa len nejako dokážete pozrieť, či je ta šnúra zapojená do počítača?
– Nie.
– Ani, keď si sadnete na podlahu?
– Nie je problém v tom, že by som si nemohla sadnúť na podlahu, ale je tu dosť tma.
– Tma?
– Áno, z okna dopadá malo svetla.
– Tak zažnite nejakú lampu.
– Nemôžem.
– A to prečo?
– V celej budove nie je prúd.
– Aha! V celej budove nie je prúd… Mhmm … Už to mam. Mate ešte krabicu k vášmu počítaču?
– Áno. Všetko je v skrini.
– Výborne. Vyberte krabicu a počítač so všetkým čo k nemu patri do nej zabaľte a zaneste do obchodu v ktorom ste ho kúpili.
– Je to také vážne?
– Obavám sa, že áno.
– Dobre. Urobím to. A čo mam povedať v obchode?
– Povedzte im, že taká dlbnutá pi*a ako vy, ma zakázané používať počítač!!!…
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
Mnohí z nás, ktorí pracujú v kancelárii pred počítačom vedia veľmi dobre, čo sú to bolesti chrbta. Niektoré firmy ponúkajú svojim zamestnancom špeciálne miestnosti určené na oddych. V prípade, že vy nemáte takéto možnosti, musíte sa sami postarať o svoje zdravie.
Pripravili sme si pre vás minútové cviky, ktoré vám pomôžu spevniť svaly chrbta a vyvarovať sa tak možnej bolesti v budúcnosti.
Miesto prevedenia – akýkoľvek rovný a pevný povrch (podlaha, stôl)
Trvanie cvikov – 1 minúta na každý cvik
Cvičenie z časového hľadiska – ráno, na obed, večer
Frekvencia – každý deň
Spevnenie a ponaťahovanie Má vplyv na brušné a chrbtové svalyAk ho budete vykonávať správne, budete cítiť jemné natiahnutie v dolnej časti chrbta.Metóda č.1Kolenami sa začnite dotýkať najskôr jednej strany zeme, pričom hlavu otáčate o opačného smeru, ako sú vaše kolená. Ramenami nehýbte, majte ich spevnené a tlačte ich smerom k podlahe. V tejto polohe ostaňte 1 minútu a to isté zopakujte aj na druhú stranu. (4 opakovania)
Metóda č.2
Ľahnite si na chrbát a vystrite obe nohy. Ľavú nohu následne ohnite v kolene a pritiahnite ju na opačnú stranu smerom von. Ramená majte stále spevnené. (Zopakujte 20x)
Metóda č.3
Vystrite si pravú nohu a ľavú mierne ohnite v kolene. Ruky dajte za hlavu a ľavú nohu ťahajte k pravému lakťu. Následne urobte to isté aj s pravou nohou a ľavým lakťom. (10 opakovaní bez prestávky)
Posilnenie hrudnej chrbtice
Metóda č.1
Kľaknite si na kolená, ruky položte na zem a vystrite chrbát, dýchajte voľne a zhlboka. Ohnite sa v chrbtici, hlavu smerujte k zemi a ostaňte v tejto pozícii 15-30 sekúnd.Ďalšou variantou je rovnaká začiatočná poloha, no chrbát ohýbate smerom k zemi. Aj v tejto polohe vydržte 15-30 sekúnd. (2 opakovania na každý cvik)
Metóda č.2
V polohe so zaobleným chrbátom dvihnite jednu nohu, ťahajte ju kolenom k hrudníku a pokúste sa dotknúť čela. Potom ju vystrite nahor, telo majte paralelne so zemou, a spolu s ňou vystierajte vždy aj opačnú ruku. (10 opakovaní pri pomalom prevedení)
Spevnenie bedrovej chrbtice
Metóda č.1
Ľahnite si na zem, ruky dajte za hlavu a nohy ohnite v kolenách. Začnite robiť tzv. brušáky s vystretým chrbátom a miernym pohybom nahor. Vydychujte keď ste hore a nadychujte sa keď smerujete na podložku. (10 opakovaní v pomalom prevedení)
Metóda č.2Ľahnite si, ruky položte pozdĺž vášho tela a koleno priťahujte k hrudníku, bez toho, aby ste druhú nohu položili na podložku. Tento cvik pripomína bicyklovanie. (10 opakovaní pri pomalom tempe)
„Po jej honosnej svadbe nám s manželom povedala, že takú podlosť od nás nečakala. Myslela som si, že sme jej dali niečo cennejšie. Boli sme prekvapení. Dcéra zabudla, že túto luxusnú svadbu sme plne hradili my?
Rodina ženícha mala tú česť len kúpiť obrúčky. Nevesta a ženích sa na organizácii odmietli podieľať. Dokonca sme kúpili oblek pre môjho zaťa.
Naša Júlia má 23 rokov. V tom roku sme sa dozvedeli, že plánuje svadbu. Obaja práve doštudovali, v živote sa ešte ani neusadili a už hovorili o manželstve. S manželom sme boli samozrejme proti, no Júlia sa nedala odradiť. Bývala u nás 21 rokov, potom sa presťahovala do bytu, ktorý sme jej zaplatili. Manžel rád svoju dcéru rozmaznával. No aj jeho štedrú dušu šokovala správa o svadbe.
Náš zať je navonok pekný, no úplne nerealizovaný chlapec. Zatiaľ všetko tolerujeme, osobne však od neho neočakávam nič zvláštne. Je jedným z tých, ktorí veľa hovoria a málo robia. Ani hádky kvôli svadbe nezmenili jeho pohľad na život.
Zdá sa, že nikto, okrem môjho manžela a mňa, ani len neuvažoval o organizovaní ich svadby. Teda až na dcéru. Ale jej účasť mala súvisieť len s tým, aby prezentovala svoje vlastné sny. Chcela krásnu sálu, veľa hostí, najdrahšie šaty a chutnú tortu. Všetko jej „chcem“ nás vyšlo celkom draho. Ako človek, ktorý pozná cenu peňazí, som bola proti takémuto bezhlavému míňaniu peňazí. Ušetriť sa dalo na všetkom. No neodvážila som sa to povedať mladomanželom. Vedela som, že všetko by vyznelo tak, že mi je ľúto dať peniaze pre moju vlastnú dcéru.
A naši svatovci sú samostatnou témou. O zásnuby sa najskôr ani nezaujímali, vzápätí vyhlásili, že peniaze nedajú. No keď sa dozvedeli, že všetko sponzorujeme my, začali si diktovať vlastné podmienky: nepáčila sa im vybraná reštaurácia, jedlo, nesedela im hudba, dokonca ani oblek ženícha sa vraj na takúto udalosť nehodil. Z ich strany prišlo veľa hostí. Z našej rodiny som tam bola len ja, manžel, moja mama a jej sestra.
Nakoniec sme pristúpili na všetko. Prečo by sme mali šetriť na našej jedinej dcére? V starobe sa nám poďakuje. Upokojujúc sa takýmito myšlienkami sme teda všetko zorganizovali tak, ako má byť. Dcéra si zobrala drahé šaty, dohodla sa na mejkape a vlasoch.
Za jeden deň sa do svadby investovalo viac ako štyristotisíc dolárov, ak nie viac. Všetko preto, aby sa naše deti necítili ukrátené.
Opakujem, že neľutujem míňať peniaze na moju dcéru. Neznášam však plytvanie. A táto svadba bola práve takou udalosťou. Bolo by lepšie, keby sme s manželom išli na dovolenku alebo keby si novomanželia kúpili byt.
V dôsledku toho moja dcéra zavrela oči a povedala, že sme ju pripravili o darček. Dali sme jej „len“ tisíc dolárov.
Je jasné, že dcéra neurobila škandál priamo na svadbe, ale som presvedčená, že by ho urobila, keby tú obálku otvorila už vtedy. Nasledujúci deň sme spočiatku ani nechápali, prečo je naše dieťa z nás také sklamané.
Zdôraznila že od nás očakáva „normálnu“ sumu, nie almužnu. Z nášho darčeka plánovala ísť na svadobnú cestu. A teraz sa budú musieť zmeniť všetky plány.
Takúto drzosť nevydržal ani muž, ktorý na svoju dcéru nikdy ani nezvýšil hlas.
A takto sme si uvedomili, akú nevďačnú dcéru sme vychovali. Mala by sa naučiť, čo sú skutočné peniaze a ako ich zarobiť sama.
Odvtedy sme sa rozhodli, že už im nedáme ani cent.
Škoda, že sme na organizáciu svadby vynaložili toľko času, peňazí a úsilia a nikto sa nám ani nepoďakoval.
Nikdy sme neboli milionári. Kedysi sme ledva vyžili. Ale naša dcéra vyrástla veľmi rozmaznaná. Vždy som upozorňovala manžela na jeho finančnú mäkkosť. Vedela som, že sa to obráti proti nám. Chceli sme to najlepšie, no dopadlo to tak, ako vždy.
Teraz od nás nová rodina nedostáva žiadne peniaze. Dcéra je dospelá nezávislá žena. Je načase, aby sa o seba začala starať. Nech si skúsi zarobiť tú „almužnu“ sama. Potom sa môžeme rozprávať.“
Čo si myslíte o správaní dcéry?
Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂
Metóda č.2Ľahnite si, ruky položte pozdĺž vášho tela a koleno priťahujte k hrudníku, bez toho, aby ste druhú nohu položili na podložku. Tento cvik pripomína bicyklovanie. (10 opakovaní pri pomalom tempe)
