Znečistenie plastmi je evidentným problémom na celom svete. V priebehu rokov sa ho pokúsilo vyriešiť mnoho vedcov. Ako sa však zbavíme plastu, ktorý nemožno recyklovať a ktorý nezmizne po tisíce rokov?

Neobvyklá odpoveď pochádza od vedcov z USA. Majú metódu, ktorá by mohla z plastu vytvoriť potravu.

Vytvorili mikrobiálne komunity, ktoré dokážu rozložiť plasty a iný ťažko rozložiteľný rastlinný materiál a premeniť ich na jedlé bielkoviny.

Za tento objav získal profesor Steve Techtmann z Michiganskej technologickej univerzity a profesor Ting Lu z University of Illinois Urbana-Champaign cenu Future Insight 1 milión eur od roku 2021 od vedecko-technologickej spoločnosti Merck KGaA, ktorá má sídlo v nemeckom Darmstadte.

,,Na premenu plastov a nejedlej rastlinnej biomasy na potraviny, ktoré sú upravené prírodnými organizmami,“ uviedol Techtmann vo vyhlásení. „Je mi cťou udeliť túto cenu. Táto cena nám umožní pokračovať vo vysoko rizikových a vysoko výnosných líniách výskumu, ktoré nám umožnia rýchlejšie napredovať v tejto práci. “

Výskum sa zameriava na premenu plastu na proteínový prášok a mazivá, ale pôvodne sa to pokúsil dosiahnuť pomocou chemických metód a vysokého tepla. Táto pôvodná práca bola podporená grantom 7,2 milióna dolárov od agentúry Advanced Advanced Research Projects Agency (DARPA).

Techtmannova práca s mikrobiálnymi komunitami ho priviedla k tomu, že sa namiesto toho zameral na mikróby. Nedávno iná skupina vedcov zistila, že baktérie v kravských žalúdkoch sú na to určené. Techtmannova práca sa zameriava na mikrobiálne spoločenstvá v podpalubí, v špinavej vode, ktorá sa zhromažďuje vo vnútri trupu lode.

Tím demonštroval, že akonáhle sa plast rozloží teplom a reaktorom, môže byť dodaná do baktérií. Pri tomto jedle prekvitajú mikróby. Rastú, pokiaľ majú k dispozícii plast, čím produkujú viac bakteriálnych buniek. Vzhľadom na to, že tieto bunky obsahujú asi 55% bielkovín, po rozbití plastu ich možno vysušiť ako proteínový prášok na neskoršie použitie.

Tím dúfa, že nájde spôsob, ako urobiť tento proces úplne biologickým, aby plast nemusel prechádzať teplom a špeciálnymi chemickými reakciami, aby sa rozložil. Je možné, že existujú enzýmy, ktoré pomáhajú rozkladať plast.

,,Príroda nám poskytla biologické systémy na zvládnutie mnohých environmentálnych problémov,“ povedal Techtmann. ,,Mojou úlohou v tomto projekte je identifikovať a pestovať bakteriálne komunity z prostredia, ktoré majú schopnosť využívať odpady ako plast, a tiež objaviť nové enzýmy na efektívnejšie rozkladanie plastov a iných odpadov.“

Zdroj

Zdroj foto: www.unsplash.com

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Mnohí z nás sa držia múdrosti, aby sa udržali v kondícii. Ale ktoré sú v skutočnosti pravdivé?

Je potrebné urobiť za deň minimálne 10 000 krokov? Mali by sme skutočne vypiť 8 pohárov vody denne? Jeden z odborníkov sa domnieva, že by sme nemali. Tamara Hew-Butler, vedecká pracovníčka tvrdí, že príliš veľa vody telu nemusí prospievať.

„Zdraví ľudia môžu skutočne zomrieť, keď vypijú príliš veľa vody. Môj výskum sa zameriava na nadmernú dehydratáciu a na to, ako nadmerné pitie vody ovplyvňuje telo.“ Hovorí, že množstvo, ktoré každý človek potrebuje, závisí od telesnej hmotnosti, teploty prostredia a úrovne fyzickej aktivity, takže rovnaký meter neplatí na všetkých.

10 000 krokov denne

Potrebné číslo môže byť iba 5 500. Číslo 10 000 krokov vzniklo na olympíjskych hrách v Tokiu v roku 1964, keď japonská firma začala predávať krokomer s názvom Manpo-kei. „Man“ znamená 10 000, „po“ znamená kroky a „kei“ znamená meter. Novinka bola na trhu veľmi úspešná. No tento počet krokov sa od vtedy nezmenil.

Nový výskum americkej Harvardskej lekárskej fakulty ale porovnal počet krokov, ktoré urobilo 16 000 žien v 70. rokoch, s pravdepodobnosťou úmrtia z akejkoľvek príčiny. O štyri roky neskôr zomrelo 504 osôb. Priemerný počet krokov za deň bol 5 500.

Priemerný počet porcií ovocia a zeleniny na deň je 5

Vedci na Imperial College v Londýne zistili, že aj keď konzumácia 5 dávok ovocia a zeleniny denne prospešná a môže znížiť riziko rakoviny, srdcových chorôb a mozgovej príhody, 10 porcií je pre naše telo oveľa lepšie.

Výskum, ktorý bol publikovaný v Medzinárodnom vestníku epidemiológie ukázal, že konzumácia 800 g, alebo 10 porcií ovocia a zeleniny denne, poskytuje telu tú najvyššiu ochranu proti spomínaným chorobám.

Vedúci vedec Dr. Dagfinn Aune uviedol, že ak by každý skonzumoval 10 porcií denne, dalo by sa každoročne zabrániť zhruba 7,8 miliónu predčasných úmrtí na celom svete.

Mali by ste spať 8 hodín denne

Spánok posilňuje váš imunitný systém, duševnú pohodu a môže znížiť riziko vážnych chorôb, ako je cukrovka 2. typu a srdcové choroby. Koľko spánku však potrebujete, aby vám nehrozili tieto choroby?

Počet hodín je individuálny, ale Národná nadácia pre spánok tvrdí, že zdraví dospelí potrebujú sedem až deväť hodín spánku. Bábätká, malé deti a dospievajúci potrebujú ešte viac a ľudia nad 65 rokov by mal spať sedem až osem hodín denne.

Tí, ktorí spia menej ako šesť hodín, majú o 30% vyššiu pravdepodobnosť vzniku demencie v starobe, tvrdia odborníci z Edinburghskej univerzity.

Ženy by mali prijať 2 000 kalórií denne a muži 2 500 kalórií

Public Health England odporúča ženám konzumovať približne 2 000 kalórií denne a mužom 2 500 kalórií. Raňajky by mali obsahovať 400 kalórií, obed a večera zas 600 kalórií. Rozdiel tvorí občerstvenie a nápoje medzi jedlami.

Svetová zdravotnícka organizácia má podobné pokyny, aj keď niektorí odborníci tvrdia, že počítanie kalórií môže byť škodlivé. Profesor Tim Spector z King’s College v Londýne tvrdí, že vzťah medzi kalóriami a našim telom je komplikovaný, pretože každé telo spaľuje kalórie inak.

Vypite 8 pohárov vody denne

Väčšina odborníkov súhlasí s tým, že ide o mýtus. Predpokladá sa, že tento údaj pochádza z odporúčaní z roku 1945, podľa ktorého väčšina dospelých potrebuje približne 2,5 litra vody denne. To predstavuje približne 1 mililiter na každú kalóriu potravy.

Pediater Aaron Carroll upozorňuje, že väčšina tejto vody pochádza aj z iných zdrojov, ako je ovocie, zelenina, čaj a káva. Vedkyňa Tamara Hew-Butler uviedla, že potrebné množstvo závisí od úrovne vašej fyzickej aktivity, telesnej hmotnosti a teploty prostredia, v ktorom sa nachádzate.

Nemali by ste konzumovať viac ako 6 g soli denne

Soľ je nevyhnutná pre zdravý nervový systém a pre udržanie pohybu svalov. Príliš veľa soli, ale zvyšuje riziko srdcového infarktu alebo mozgovej príhody. Zdraví dospelí by však nemali skonzumovať viac ako 6 g soli na deň.

Action On Salt tvrdí, že väčšina z nás konzumuje až 8,1 g soli denne. Ak by sme túto hodnotu znížili o 25%, znížime tak možnosť mozgovej príhody o 22%, infarktu o 16%.

„Zdravé“ BMI je medzi 18,5 a 24,9

Index telesnej hmotnosti (BMI) sa používa na kategorizáciu zdravia. Vysoký alebo nízky BMI index môže byť indikátorom nesprávnej stravy, nízkej úrovne aktivity alebo vysokého stresu.

BMI sa vypočíta ako podiel hmotnosti človeka a jeho výšky. Zdravý rozsah sa považuje medzi 18,5 až 24,9. Ľudia ako boxeri a hráči ragby majú viac svalovej hmoty a málo tuku, ale môžu mať BMI, ktoré ich klasifikujú ako obéznych, napriek tomu, že sú zdraví.

15 minút na slnku nám prospieva

Všetci poznáme riziká spálenia, ale podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, 15 minút slnečného žiarenia 2-3 krát týždenne môže nášmu telu pomôcť pri produkcii vitamínu D.

Tento vitamín podporuje vstrebávanie vápnika, takže je nevyhnutný pre zdravie kostí a dobrú imunitu. Ak budete vonku dlhšie ako štvrť hodiny alebo v extrémnych horúčavách, nezabudnite si naniesť krém na opaľovanie.

Zdroj

Zdroj foto: www.pexels.com

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Nový výskum v časopise The Lancet Oncology odhaduje, že s konzumáciou alkoholu bolo v roku 2020 spojených celkovo 741 300 novodiagnostikovaných prípadov rakoviny. Toto číslo predstavuje 4,1% všetkých diagnóz rakoviny na celom svete, čo vedie k výzvam na ďalšie vzdelávanie v oblasti karcinogénnych účinkov pitia alkoholu.

Predpokladá sa, že pravidelné pitie prispieva k rozvoju určitých typov rakoviny, pričom rakovina pečene, prsníkov, hrubého čreva a úst má všetky preukázané príčinné súvislosti s konzumáciou alkoholu.

Je to do značnej miery spôsobené účinkami acetaldehydu, karcinogénneho metabolitu etanolu, ktorý môže poškodiť DNA a ďalšie bunkové zložky.

Pitie môže tiež narušiť reguláciu hormónov, ako sú estrogény a androgény, zatiaľ čo etanol môže pôsobiť ako rozpúšťadlo pre ďalšie karcinogénne chemikálie, ako sú napríklad tie, ktoré sa nachádzajú v cigaretách.

Na výpočet vplyvu užívania alkoholu na vývoj rakoviny autori štúdie získali údaje týkajúce sa výroby, predaja a konzumácie alkoholu vo všetkých krajinách sveta v roku 2010.

Podľa výskumníkov, rakoviny diagnostikované v roku 2020 budú pravdepodobne spojené so štatistikami pitia spred desiatich rokov.

Na základe týchto údajov vedci stanovili odhad príjmu alkoholu na osobu v každej krajine, ktoré následne porovnali s globálnymi prípadmi rakoviny v roku 2020.

Týmto spôsobom mohli dospieť k záveru, že nadmerné pitie alkoholu, ktoré zahŕňa konzumáciu väčšieho množstva alkoholu než 6 alkoholických nápojov denne, súviselo s 346 400 diagnózami rakoviny v roku 2020. Tento údaj predstavuje 47% všetkých prípadov rakoviny spojených s alkoholom v minulom roku.

Rizikové pitie, ktoré zahŕňa konzumáciu medzi 2 -6  nápojmi denne, prispelo k ďalším 39% všetkých týchto prípadov, zatiaľ čo mierne pitie, definované ako akékoľvek množstvo až do dvoch nápojov denne, predstavovalo 14% diagnóz rakoviny spojených s alkoholom.

„Naliehavo potrebujeme zvýšiť povedomie politikov a širokej verejnosti o súvislosti medzi konzumáciou alkoholu a rizikom rakoviny,“ uviedla vo vyhlásení autorka štúdie Harriet Rumgay.

„Stratégie verejného zdravia, ako napríklad znížená dostupnosť alkoholu, označovanie alkoholových výrobkov zdravotným varovaním a zákazy uvádzania na trh, by mohli znížiť mieru rakoviny spôsobenej alkoholom.“

Vedci, ktorí rozdelili údaje, poznamenali, že užívanie alkoholu prispelo v roku 2020 k 189 700 rakovinám pažeráka, ako aj k 154 700 rakovinám pečene a 98 300 rakovinám prsníka.

Krajinou s najvyšším podielom diagnóz spojených s požívaním alkoholu bolo Mongolsko, kde 10% všetkých nových prípadov v roku 2020 môže súvisieť s pitím alkoholu. Na opačnom konci tabuľky sa v Kuvajte, kde je pitie alkoholu neobvyklé, nezistili prakticky žiadne prípady rakoviny súvisiace s alkoholom.

Autori štúdie vypočítali, že zhruba 3% nových prípadov rakoviny v USA v minulom roku súviseli s konzumáciou alkoholu, zatiaľ čo vo Veľkej Británii sa toto číslo blížilo k 4%.

Podľa výskumníkov by sa tieto štatistické údaje mali považovať za „konzervatívne odhady“ a skutočné bremeno rakoviny súvisiace s konzumáciou alkoholu môže byť ešte vyššie. Pretože pri zostavovaní svojich údajov nebrali do úvahy fajčenie, pripúšťajú, že niektoré z týchto prípadov mohli byť spôsobené skôr tabakom ako alkoholom.

Zdroj

Zdroj foto: www.unsplash.com

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂