Odišla som, pretože láska by nemala byť väzenie. Odišla som, pretože láska by nemala byť pranier. Ale keď som to urobila, zanechala som kúsky toho, kým som bývala s tebou – v tvojich rukách, medzi tvojimi prstami. Stále premýšľam nad tým, či ťa nútia krvácať, či ďalšia osoba, ktorej dovolím, aby sa ma dotkla viac než rukami, bude tiež krvácať, plávať v bazéne červene, dotýkajúc sa všetkých rozstrapkaných hrán a ostrých koncov z toho, čo si odtrhol – to čo si ukradol.

Ale teraz to proste vyzerá, že je príliš veľa svetelných rokov medzi tu a medzi dovolením niekomu odokryť obal a prstami prejsť po mojich stránkach. Mala som pár prvých rande a pár prvých bozkov.

Ale ty si ma zanechal vystrašenú, bojac sa otvoriť pre niekoho iného, vystrašenú dovoliť niekomu dotknúť sa ma viac než rukami.

Nespomínam ťa nikomu, koho poznám, ani nikomu novému, koho stretnem. Zničil si už dosť mojich básní krvácaním do nich; nechcem, aby si prenikol do tohto môjho nového života, ktorý sa pokúšam si pre seba vybudovať. Nespomínam ťa, nikomu o tebe nehovorím, lebo rada predstieram, že sa toto nikdy nestalo, že som ťa nikdy nestretla, nikdy som ťa nemilovala, že si ma nikdy nenaučil, že moje srdce nemôže byť bez modrín. Tvárila by som sa, že ja a ty sme nikdy nič neboli, keby som nemala tak veľa jaziev po tom, čo sme mali, keby som tvoje meno nenahradila soľou, čo ma teraz páli v ranách.

unshplash.com

Ty si bol hladný a ja som závislá na bolesti, a myslím, že tak sa to všetko začalo. Diabol zacítil smutné dievča a nemyslím si, že by som odišla mŕtva, keby som nevyžarovala beznádej. Páčilo sa ti ako chutím, a myslím, že toto bol ten spôsob, akým si ma končatinu po končatine roztrhal, ako si prospieval odhrýzajúc zo mňa kúsky. Daj to za vinu tvojej chorej fantázii o zlomení zlomeného, môjmu magnetu na žralokov, môjmu ťahu ku skaze. Pravdou je, že táto láska by nikdy krásna nebola.

Prestala som ťa milovať ešte predtým, než som odišla. Už ťa viac nemilujem, ale to neznamená, že to stále nebolí. Snívam o tej jeseni, keď si mal ledva 21, ja 24 a vtedy, myslím, že som mala rada mladých. Vtedy som ťa ešte nemilovala a moje srdce ešte nebolo také prehnité ako teraz keď mám 28.

Červená mi nepripomínala krv a čierna s modrou boli moje jediné obľúbené farby. Ešte vo mne nebol žiadny zárez a želám si, aby som mohla kričať na to dievča, ktoré si ešte nezlomil a nesklonil, aby prestala za tebou liezť do postele. Povedať jej, že ešte nie je príliš neskoro, že v nej je stále časť, ktorá môže zostať jemnou, že ešte stále je v nej svetlo, ktoré z nej vytiahneš ak sa jej dotkneš, že diabol dokáže aj tie najbolestivejšie veci premeniť, aby zneli ako láska. Chcem byť znova tým dievčaťom – stále s farbou v lícach, s medom na perách, tou, ktorá sa stále cítila dostatočná. Ale zobudím sa, je jar a ja mám 28 a už si nie som istá, či verím v jemnejšie veci.

pexels.com

Ale pracujem na tom. Pracujem na zničení tieňov, ktoré ma prenasledovali ešte predtým, než sme sa stretli – na tým veciach, ktoré si videl a pre ktoré si ma zameral ako svoj terč. Pracujem na znovuobnovení tých vecí, ktoré som na sebe milovala a ktoré som ti dovolila ukradnúť. Pracujem na sebeodpustení, že som ti to dovolila; na uvedomení si, že by som sa nemala cítiť vinná za milovanie, aj keď som milovala niekoho ako ty. Pracujem na viere, že si od lásky, života, od seba zaslúžim niečo nežnejšie

Učím sa, že láska môjho života som ja a iba ja a že by som sa tak k sebe aj mala správať. Keď ho stretnem, toho pravého, ktorý sa ma dotkne viac ako rukami a svojimi prstami a očami prejde každou mojou stránkou, dúfam, že moja hruď viac už nebude ťažká, že už viac nebudem krvácať, že si celkom sama do líc vrátim farbu, že z mojich pier okúsi med. Keď ho stretnem, dúfam, že už zo seba vymodelujem vodu, kde utopím všetky tie tiene, ktoré mi zamorili celý môj život, že roztopím tú soľ v mojich ranách a zbavím sa všetkého, čo po tebe zostalo.

Keď ho stretnem, chcem milovať svoj život a dúfať, že sa do neho zamilujem ešte viac. Dúfam, že on bude masírovať moju dušu, moje srdce a naučí ma, že by malo byť hocičo iné, len nie ranené. Dúfam, že ma znova naučí veriť v nežnejšie veci.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Život je nikdy nekončiaca sa bitka medzi vami a nekontrolovateľnou silou, ktorá nám spôsobuje bolesť. V podstate ľudia žijú s bremenom na svojich chrbtoch. Denno-denno sa každý z nás tvári, že je všetko v poriadku. Usmievame, smejeme a socializujeme sa aj napriek našim vnútorným démonov.

Nikdy nie je ľahké zobudiť sa a čeliť rovnakým démonom, ktorých ste včera zanechali. Ale to ešte neznamená koniec sveta. Radšej by ste mali pokračovať a prebíjať sa vpred.

V tomto živote kráčame s bolesťou, pochynosťami a starosťami. Niektorí sú zo svojej situácie v beznádeji. Niektorí zomierajú na vážne choroby. Niektorí sú osamelí a vystrašení. Niektorí sú uprostred ničoho a niektorí sú ako vy.  

A keď tieto veci dáme do kontextu, uvedomíme si, že stereotyp je negatívna energia, s ktorou sú ľudia prepojení.

Každá jedna osoba má v hlave vlastné boje. Nezáleží na tom, o čom sú, nie ste sami. A na konci dňa, ste vaším vlastným hrdinom. Keď sa cítite na dne, nehľadajte nejakú pomocnú ruku, zdvihnite sa a buďte vašou vlastnou oporou.

Každý deň sa potrebujeme potľapkať po pleci. Nie za dosiahnutie niečoho, keď veci idú ľahko. Ale potrebujeme to, keď pri nás nie je nikto len my sami. Pamätajte, že život nie len samé slnko a dúha. Niekedy obloha stmavne a spustí sa búrka.

A je v poriadku nebyť v poriadku. Je v poriadku cítiť všetko naraz. Je v poriadku urobiť chyby a aj veci pokaziť. Pamätajte, vždy dostanete ďalšiu šancu veci napraviť.

unplash.com

Život je celý o postavení sa aj napriek bolesti. Je o pozbieraní sa po totálnej porážke. Nezáleží na tom ako sa cítite, musíte sa zdvihnúť, pretože to čo vám v živote zostalo, stojí za to o to bojovať.

Je to vaša zodpovednosť nevzdať sa, lebo je len a len na vás rozhodnúť sa, čo pre svoj život chcete. Neodbočujte z vášho kurzu. Zostaňte odzvážni a buďte bojovníkom. Vždy existuje nádej. A znova, vždy existuje nádej.

Takže prosím, urobte si službu a nikdy sa nevzdávajte. Bojujte cez stres. Bojujte s úzkosťou. Bojujte so všetkými negatívnymi okolnosťami vo vašom živote. Bojujte s démonmi, ktorí vás zrážajú na kolená.

Chcem, aby ste povstali tak ako slnko. Povstaňte bez strachu. Povstaňte a urobte to ešte tisíckrát. Ja vo vás verím!

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Raz bol v živote čas, keď si si svoj život dopredu plánovala. Chcela si robiť toto, chcela si ísť tamto. Chcela si zvyšok svojho života prežiť s tou jednou špeciálnou osobou. Mala si v hlave usporiadaných tak veľa plánov. Predstavila si si ten perfektný deň, šťastne až do smrti, celoživotné blaho; ale jedného dňa si sa zobudila.

Po tvári ti tečú slzy. V snoch plačes, budiac sa potom bez dychu, pretože zvnútra ťa gniavi bolesť. A potom konečne zistíš, že to nebol sen.

Bola to skutočnosť, je koniec.

Láska, ktorú ste kedysi zdieľali, nebola schopná odolať času, vzdialenosti a rozdielom. Nebola láskavá keď mala byť. Namiesto toho zomrela. Kúsok po kúsku váš plameň vyhorel. Až napokon nezostalo nič než popol, spomienky a stopy toho, čo ste kedysi boli.

Začneš sa samej seba pýtať, čo si urobila zle. Znova a znova si všetko prehrávaš. Vyčerpávaš v sebe všetku zvyšnú energiu. Čo si premeškala? Čo si neurobila? Prečo?

S veľkou nádejou sa ešte raz pokúsiš veci napraviť. Dala si tomu druhú šancu, vyliala si si svoje srdce; načahovala si sa dokým sa už oprava viac nedala dosiahnuť, dokým si sa necítila beznádejne, dokým si nebola unavená.

Potom, deň za dňom, po západe každého slnka a východe nového; začala si prijímať fakt, že to skončilo. Bolí to; zarezalo sa to hlboko do tvojho vnútra. Prehrala si bitku. A je dokonané.

A tak si to nechala ísť.

Tentokrát to bolí tak veľmi, ale ver mi, všetka bolesť čoskoro pominie. Jeden deň odíde a ty budeš schopná obzrieť sa späť a usmiať sa. Budeš vďačná za krásne spomienky, ktoré ste kedysi zdieľali. Za noci, ktoré sa zmenili na rána, za najúprimnejšie konverzácie, za tú najčistejšiu lásku, čo ste kedysi mali.

Budeš vďačná za šancu milovať a že si bola milovaná.

Tvoja predstava sa nemusela stať skutočnosťou. Nemuselo to trvať večne. Mohlo to skončiť. Ale pamätaj, že raz si kvôli tomu cítila úžasný vesmír emócií, blaženosti, požehnaní a všetkých ostatných vecí.

Možno to teraz bolí, ale budeš v poriadku.

Kedysi si bola tá najšťastnejšia drahá polovička a po čase budeš znova. Prekonáš svoju búrku a tvoje slnko bude znova žiariť.

Jedného dňa sa uzdravíš a budeš znova cítiť, znova milovať.

Budeš v poriadku.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Kontrola je slovo, ktoré stojí silnejšie než jeho význam. Mnohí sa pokúsili ovládnuť myšlienku kontroly, ale nikto neuspel. Stala sa rutinou ako denná dávka vitamínov, ktoré beriete. Trénovať kontrolu je výborné, ale len do určitého bodu. Ale keď pochopíte jej závažnosť, zistíte, že je to ako hrať vopred prehratú hru Jengy.

Aj keď sa to ľahšie povie ako vykoná, umenie nechať ísť nie je až tak odveci ako vyzerá. Čo som sa za posledných 25 rokov prílišného premýšľania naučil, bolo toto: všetko sa to napokon dostane do jediného bodu – prijatie.

Tu sú dôvody, prečo by ste sa mali naučiť umeniu nechať ísť:

1. Nerobíte nič iné, len premýšľate. Je to unavujúce. Verte mi, my všetci sme tam boli! Vyčísľovať vaše činy a každý krok si na vás vyberá daň. Oberáte sa o každý spontánny ľudský styk. Toto premýšľanie zaberie príliš veľa vášho času a navyše je kontraproduktívne.
2. Zožerie vás to zaživa. V tomto prípade je vyhľadávanie validácie prvoradé! Veríte, že vaša predstava je pravda a ani sa nepokúšate ju poprieť. Na konci dlhého dňa vás strachovanie sa o veci, čo sa ešte ani nestali, zabíja zvnútra. Prestaňte chradnúť nad nesplnenými očakávaniami a vymyslenými scenármi vo vašej hlave.
3. Zabraňuje vám to byť samým sebou.Prestaňte sa sami sebe stavať do cesty! Dovoľte si zažiariť. Váš najväčší kritik ste vy sami. Verte mi, keď vám hovorím, že ľudí vaše problémy a váš program nemôže zaujímať menej. Pretože, aby som povedal pravdu, ľudia myslia čisto len na seba. Vždy si zapamätajte, že ľudia sú takí pohltení svojimi vlastnými životmi, že im nezostane čas všimnúť si ten váš.
4. Núti vás to byť „áno!“ osobou. Len na potešenie druhých. Možno sa cítite dobre, keď sa na vás ľudia spoliehajú, verte mi, ja viem. Ale nebezpečenstvo stáleho hovorenia „áno“ je hrozná myšlienka: viete, že stojíte za nič. Chápem, áno je pekné slovo, ale ak to nerobíte pre seba, neznamená nič. Zatiaľ čo povedať „áno“ je niekedy povzbudzujúce, pamätajte si toto: „nie“ je slovo, ktoré dodáva silu.

“Radšej by ste chceli, aby sa niekto cítil dobre, alebo by ste sa radšej cítili silnejší?” rozhodnutie je len na vás.

5. Začnete žiť pre druhých viac ako pre seba. Žijete len raz, máte len jeden život, vážne ho chcete žiť pre druhých?

zdroj foto : Matheus Ferrero freepik.com

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

“Keď si bola malá, bola si také veselé dieťa.”

“Vždy si mala na tvári ten najväčší úsmev.”

“Si príliš tichá.”

“Chýba nám stará Kirsten.”

Zakaždým, keď moji rodičia povedia niečo takéto, sa moje srdce úplne zlomí. A premôže ma pocit viny, že to, kým som sa stala ako výsledok vecí, čo som zažila, je moja chyba. Akoby som sa ja rozhodla zmeniť.

Keby to bolo na mne, rozhodla by som sa byť taká, ako predtým, to dieťa, ktoré sa nikdy neprestalo smiať alebo rozprávať.

Niekedy sa cítim akoby som bola na súťaži ja vs. kto som zvykla byť a moje súčasné ja vždy prehrá. Akoby mal každý radšej ju, akoby sme boli dve rozdielne osoby.

A presne pre toto, trávim príliš veľa času odmietaním každej svojej časti a nenávidením osoby, ktorá sa na mňa pozerá v zrkadle.

Najväčšiu bitku som musela vybojovať nie keď mi dali nálepku depresívnej osoby, ale keď som sa učila sa za to neľutovať.

Zobralo mi to veľa času a musím priznať, že som mala depresiu. Popierala som to. Ignorovala. Potláčala a skrývala som svoje zlé dni, ale to ich len robilo horšími, keď znova prišli. Cítila som hanbu, akoby to bola nejaká charakterová chyba hlboko vo mne, že som mala mať kontrolu. A ja som sa snažila to kontrolovať. Bolo to, akoby som sa pokúšala pochopiť vedecké vysvetlenie toho, prečo je niekto v depresii.

Takže som čítala a robila si výskum a pokúšala sa to „opraviť“.

wallpaperswide.com

Behaj. Hovorili.
Ber vitamín D. Hovorili.
Jedz zdravšie. Hovorili.
Schudni. Hovorili.

Ale bolo jedno aké zvyky som vo svojom dennom živote zmenila, depresia zostávala ako nevítaný hosť, ktorý zostáva príliš dlho.

Po dlhom čase bojovania s akceptovaním, prišlo veľa hnevu. Prečo som bola jediná v rodine kto musí takto žiť? Prečo som nemohla ísť späť? Kedy sa všetko zmenilo? Bola to moja chyba? Môj život pozostával zo seriózne zlých dní a tmavých momentov, ktoré som vedela, že by moji súrodenci nepochopili ani keby som sa im ich pokúsila vysvetliť.

Pretože ako sa dá vysvetliť, že sa cítim sama uprostred davu?
Ako vysvetlíte, že sa vám teraz chce plakať aj keď na to neexistuje žiaden dôvod?
Ako vysvetlíte prečo ste unavený, keď ste len teraz vstali?

Nevysvetlíte. Namiesto toho zostanete ticho a svoje bitky bojujete sami.

Nemyslím si, že to bolo fér. Ale na druhej strane by som depresiu nepriala nikomu. A už vôbec nie mojim súrodencom. A keby sme si mali vybrať a jeden z nás by jej musel čeliť, zakaždým by som sa prihlásila ja. Ak by to znamenalo, že by jej oni čeliť nemuseli, každý jeden zlý deň, čo by ma zrazil na kolená, by som zobrala v tichosti.

“V živote sa budeš mať dobre,” povedala mi moja teta.

“Prekonala a zvládla si veci, ktoré oni nikdy nebudú musieť a ktoré ťa urobia silnejšou než si uvedomuješ.“

Tá veta sa do mňa vryla. Pretože po prvýkrát som sa prestala definovať na základe toho vnášajúceho sa mraku, toho ducha, čo ma všade prenasledoval, tej veci, ktorú som konečne prestala nenávidieť. Prestala som od toho utekať.

unsplash.com

A zakaždým, keď ma znova zasiahnu tie komentáre, namiesto toho aby som dovolila negativite vycicať ma tak, ako to zvykla, spomeniem si na osobu, ktorou som bola predtým než mi depresia pritancovala do života a pokúsila sa ho ovládnuť.

Stále mi na ľuďoch veľmi záleží. Stále cítim tak ako predtým. Stále som rovnaká beznádejná romantička, ktorá považuje Boy Meets World, ktorý som videla keď som mala 9, za stelesnenie romantiky. Stále mám rovnaké sny, aké som mala vtedy. Stále mám rada rovnaké filmy.

Toľko veľa zo mňa je rovnaké až na tú malú chemickú nerovnováhu.

A možno sa neusmievam toľko, koľko som zvykla. Možno sa nesmejem tak silno ako vtedy. Možno som trochu tichšia. Ale veci čo som získala z učenia sa žiť úspešný život s depresiou, obsahujú súcit a pochopenie a byť príliš pozorný voči druhým.

Ja viem aké to je skrývať svoje pocity, keď ani nevieš vysvetliť, čo vlastne cítiš. Ja viem aké to je bojovať a viesť vojny so sebou samým. Ja viem ako vyzerá predstieraný úsmev uprostred davu. A na základe tónu, s akým sa so mnou rozprávaš, viem povedať, či mi klameš, alebo hovoríš pravdu. Pretože som tam bola, ja som to žila.

Ale nad to všetko, depresia ma naučila skutočne si vážiť tie dobré dni čo mám. Pretože prichádzajú vo vlnách. Jeden deň môže byť najlepší deň môjho života a ďalší môžem byť sama vo svojom byte plakať bez nejakého dôvodu a zistiť, že som sa zabudla aj najesť. Ale aj tie dni sú v poriadku. Tie dni ma tiež naučia vážiť si dobré dni a tešiť sa na ďalší, lebo viem, že príde.

Takže možno nie som tá osoba, ktorá som zvykla byť a je mi ľúto ak vám chýba. Ale jednou z vecí, za ktoré sa odmietam ospravedlňovať je to, kto som.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

„Nič neľutujem.“ Pravdepodobne si už túto frázu počul miliónkrát. Možno sa snažíš žiť svoj život podľa nej, nikdy nevidieť negatívnu stránku ničoho. Možno s tou frázou bojuješ, lebo si urobil pár zlých rozhodnutí a tak celkom nevieš ako sa cez ne dostať. Možno sa pýtaš, či môžeš skutočne žiť bez toho, aby si sa ohliadal cez rameno a prial si, aby si niečo mohol urobiť inak.

Je vôbec možné žiť bez ľútosti?

Myslím, že to všetko záleží na tvojom myslení. Keď sa pozrieš na osobu, ktorou si dnes, mohol by si sa ňou stať bez chýb, čo si urobil? Bez pádov na zem? Bez zranení? Možno sa ti páči kde teraz si – a to je príjemný pocit, nie? Ale nie je pravdou, že si sa sem dostal pre rozhodnutia, čo si urobil, pre to, cez čo si sa pretlačil, pre voľby, vytrvalosť, a možno aj trochu osudu?

Alebo možno sa ti nepáči, kde teraz si – veríš, že si tu zaseknutý už navždy? Pretože nie si, a ty to vieš. A dokonca aj keď hľadíš na zem, na ktorej stojíš, želajúc si, aby si bol hocikde inde alebo hocikým iným, žitie svojho života vo výčitkách ťa nedostane tam, kde ísť chceš. Pozeranie sa na negatívnu stránku vecí, ti nedá pozitíva. Ak budeš smutný, neprinesie ti to zmenu.

Takže možno je možné žiť život bez ľútosti.

Pretože ak neustále ľutuješ, že si mohol, mal niečo urobiť, urobil by si, keby…, nedávaš si šancu žiť.

Neprestajne sa obzeráš za seba namiesto pozerania sa vpred, pripravania sa na to, čo príde. Nedovoľuješ zmene, šanci a okolnosti prebrať kontrolu nad tvojím životom a priniesť ťa tam, kde ti je súdené byť. Znižuješ samého seba kvôli miniatúrnym veciam, ktoré nemôžeš zmeniť. A to nie je život.

unsplash.com

Pozri – čo sa stalo, stalo sa, dobré či zlé. Ale nemusí to znamenať koniec sveta. Nemusíš stráviť svoje dni želajúc si stlačiť tlačítko pretočenia, nenávidiac sa za každú chybu, ľutovať každý pohyb a voľbu, ktoré ťa doviedli tam, kde teraz si.

To kde si, je presne tam, kde byť máš.

Spomeň si na to, keď budeš myslieť na všetky veci, ktoré nešli dobre, všetky cesty, ktoré si pokazil, alebo na ktoré si nemal.

Všetky tieto „chyby“ a zlé odbočky ťa doviedli na toto miesto, tento moment, túto sekundu. A možno namiesto modlitieb, aby si bol niekde inde, by si mal prijať to, kde si a lekciu, ktorú ti to ponúka. Možno by si mal dovoliť životu, nech sa sám dostane tam, kam má, dať prírode šancu nabrať svoj vlastný smer, urobiť vlastný krok.

Možno by si mal prestať zúfalo sa pokúšať udržať si život pod kontrolou. Pretože hádaj čo? V skutočnosti žiadnu kontrolu nemáš. Môžeš sa rozhodovať, môžeš sa pokúsiť zmeniť, čo sa deje, môžeš presunúť a ohnúť a tvarovať a pokúsiť sa udržať svoj život v smere, v ktorom chceš, ale napokon, svet môže mať iné plány. A je lepšie to akceptovať ako s tým márne bojovať.

unsplash.com

Možno by si sa mal naučiť nechať ísť. Prestať sa snažiť držať niečoho, čo zachovať nemôžeš. Prestať sa načahovať naspäť, rukami tápať dookola, hľadať niečo, hocičo, čoho sa chytiť. Možno by si mal nechať život nech je, dovoľ lekciám sa učiť, nechaj ľudí odísť, dovoľ svoju srdcu nech sa zlomí a prebuduje, dovoľ svojej bolesti nech sa ukáže a potom uzdraví, nechaj svoje najväčšie sny nech sú zničené, nech môžeš začať realizovať nové.

Ja viem, že teraz je ťažké to vidieť, ale existuje dôvod pre všetko, čím si musíme prejsť. Bolesť má vždy svoj význam, niekedy je jednoducho len ťažké ho vidieť, keď sme uprostred toho všetkého.

Ale obzerať sa dozadu a želať si, aby sme mohli niečo urobiť inak, povedať niečo iné, byť silnejšou osobou – to nám vonkoncom nepomáha tam, kde sme teraz.

Nemôžeš zmeniť minulosť, ale čo zmeniť môžeš je prítomnosť – kto a kde si práve teraz.

Takže namiesto výčitiek zo všetkého, čo si urobil, namiesto nenávidenia sa, namiesto dovolenia negativite, aby ťa celého pohltila, vyber si žiť život v menšej ľútosti. Vyber si akceptovať kde si a ako si sa tam dostal. Vyber si zmeniť čo môžeš – čo prichádza – namiesto obzerania sa späť. Vyber si zamerať sa na pozitíva, na účel, na cestu, na ktorú sa postupne dostávaš, aj cez bolesť, chyby a ťažké časy.

Vyber si nechať ísť.
Vyber si nechať život byť.
Vyber si začať znova.

titulná foto: Sam Burriss

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

1. Neospravedlňuj sa za vyslovenie svojich pocitov; či už sú pozitívne alebo negatívne. Neospravedlňuj sa za úprimnosť svojich pocitov.
2. Neospravedlňuj sa za to, že si chránil svoje srdce, či už si ho strážil príliš, alebo si odišiel príliš skoro. Niekedy si ty ten jediný, kto vie, ako sa vyliečiť.
3. Neospravedlňuj sa ani za nasledovanie svojho srdca. Neospravedlňuj sa za to, že si urobil rozhodnutie, ktoré ťa urobilo šťastným. Dokonca aj keby si tým niektorých ľudí sklamal, ak skutočne veríš, že je to pre teba správne, nemal by si sa preto cítiť vinný.
4. Neospravedlňuj sa, že si sa k niekomu správal tak, ako sa oni správali k tebe. Neospravedlňuj sa, že si niekomu dal vedieť, že sa ti nepáči, čo urobili.
5. Neospravedlňuj sa za svoju zraniteľnosť. Za plač, keď si rozčúlený, za potrebu priestoru, keď si zmätený a neospravedlňuj sa ani za spôsob, ktorým zvládaš svoju bolesť.
6. Neospravedlňuj sa za to, že si zlý priateľ niekomu, kto tu pre teba nebol, keď si ho potreboval. Svojich pravých priateľov spoznáš, až keď nastanú ťažké časy.
7. Neospravedlňuj sa za rozprávanie o láske. Neospravedlňuj sa, že máš zlomené srdce, keď to znova nevyjde. Ľudia, ktorý ťa nútia cítiť sa zle kvôli svojim emóciám, nie sú tí, ktorí ťa naozaj chápu.
8. Neospravedlňuj sa za noci, kedy si chcel radšej zostať doma, aj keď všetci ostatní išli von. Nemusíš stále ľuďom vyhovovať, nemusíš sa vždy prekonávať.
9. Neospravedlňuj sa za to, ako sa rozhodneš minúť svoje peniaze. Či už sa často stravuješ von, cestuješ, alebo veľa nakupuješ. Nemusíš nikomu vysvetľovať čo robíš so svojimi peniazmi a prečo sa nesnažíš šetriť viac.
10. Neospravedlňuj sa za to, že si dal šancu niekomu, kto nebol pre teba ten pravý. Nepočúvaj „ja som ti to hovoril“ a „my sme ťa varovali“. Neospravedlňuj sa, že si sa zaľúbil do niekoho potenciálu. Robíme to všetci.
11. Neospravedlňuj sa za žiadanie o uzavretie. Nie je to zločin. Neznamená to, že si príliš dotieravý. Nie je to nezmysel. Je to tvoje právo.

zdroj photo: unsplash.com Twenty20 / nolimitpictures

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Zatiaľ taká nie je. Ty to vieš. Aj ona to vie.

Ale čo nevieš je, že sa snaží. Snaží sa tak neuveriteľne tvrdo, byť takou, akú ju chceš. Tápa v zmätku moderných vzťahov a vynakladá snahu. V noci zostane hore a premýšľa, prečo nie je dosť dobrá. A svoj mozog trápi všemožnými spôsobmi ako sa zlepšiť.

Jej telefón ide vybuchnúť pod záplavou mien, ktoré nie sú ty. Ale keď ju pozvú von je vždy zaneprázdnená. Zaneprázdnená čakaním na teba. Zaneprázdnená premýšľaním, čo by mala urobiť inak? Čo by mala zmeniť?

Zatiaľ čo teba buduje, seba v procese podkopáva, pretože pre nejaký dôvod si práve ona myslí, že nie je pre teba dosť dobrá.

Ak sa bude snažiť viac, ak bude pracovať tvrdšie, ak bude úspešnejšia alebo krajšia, možno potom si všimneš toho niekoho, kto vždy od teba stál jeden meter a dával ti všetok svoj čas a pozornosť.

Bitky medzi jej srdcom a hlavou sú ako zápasy boxu, pretože si uvedomuje, že by to nemalo byť takéto ťažké. Ale tiež nemôže poprieť túžby svojho srdca. A nezáleží na tom komu daruje svoj čas a pozornosť, vždy si bude želať, aby si to bol namiesto nich ty.

Ale dokonca aj tí najviac odolní a odhodlaní ľudia majú svoju bielu vlajku, pretože keď urobia najviac, snažia sa najviac a vložia 110% do vzťahu, ktorý im to neopätuje, tak napokon, jediná možnosť čo zostáva, je odísť.

A práve vtedy ti začne chýbať. Preto, lebo doteraz si jej čas a pozornosť bral ako samozrejmosť. Niečo, na čo si si už zvykol. Niečo, čo očakávaš.

Vieš ju prečítať lepšie ako svoju obľúbenú knihu. Vieš, že každá tvoja správa sa rýchlo dočká odpovede. Vieš, že ak ju o to požiadaš, bude tam. Nech je to hocikde, ona ťa nesklame. S ňou je každá odpoveď áno. Pozrieš sa na ňu a na jej tvári je napísané absolútne presne čo cíti a presne ako veľmi ťa miluje a zbožňuje. V nej sa nenachádza komplexnosť, ale čistá úprimnosť a jednoduchá prirodzenosť, o ktorej ťa učili, že je neatraktívna. Ale ona sa nezmení.

A láska, ktorú jej nie si schopný opätovať ju tiež nezmení.

Ale ľudia ako ona, ktorí majú schopnosť bezpodmienečne milovať sú tí, ktorí menia druhých.

A tak sa pohne dopredu s niekým iným dajúc im všetko, čo dávala tebe. A to bude ten moment, keď si niekto uvedomí jej hodnotu spôsobom, ktorý tebe trval príliš dlho zistiť, že ti chýba.

Bude to v ten moment, keď uvidíš niekoho ako ju drží v náručí a pocítiš žiarlivosť, ktorú si predtým nepoznal. Bude to v ten moment, keď ťa predstaví ako kamaráta a vtedy ti to dôjde.

Teraz nie je to, čo by si chcel, pretože to by bolo príliš jednoduché. Ale v momente, keď zistíš, že si bol pre ňu prioritou, ale teraz už nie je pre teba ani možnosťou, v tom momente ti bude chýbať najviac.

Budú ti chýbať správy, ktoré ti poslala príliš nedočkavo. Aj plány, ktoré si vždy zrušil. Bude ti chýbať každá snaha, ktorú urobila v udatnom pokuse na teba zapôsobiť. Budú ti chýbať konverzácie, ktoré vždy živila ona. A bude ti chýbať tá istota, že tam je. Bude ti chýbať pocit, že niekomu na tebe záležalo aj keď tebe na nej nie. A keď budeš v noci sám premýšľať kde je, zoberieš do ruky telefón ale nenapíšeš jej, aj keď tak veľmi chceš.

Budeš jej chcieť povedať všetko, čo si povedať mal a čo si mal zistiť už veľmi dávno. Ale niekedy musíme stratiť niečo, čo nebolo naše, aby sme zistili, čo byť mohlo.

A ona sa na teba usmeje cez celú miestnosť bez jediného náznaku nepriateľstva, lebo ťa stále miluje a pravdepodobne aj vždy bude. A bude to v ten moment, keď si uvedomíš niečo čo ona už dlhšie vedela, že niekedy stratená láska, ktorá nikdy nebola nájdená, zasiahne na tom najhlbšom mieste.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Úzkosť ťa presviedča, že tvoje bezpečie je neustále v ohrození. Fyzicky, emocionálne alebo mentálne. Na tom nezáleží. Stále máš strach. Je to hlas v hlave, ktorý nevieš utíšiť.

Úzkosť znamená, že stále hľadáš niečo, čo ťa môže zruinovať, čo môže podkopať každý kúsok šťastia a stability, čo si dosiahol. A to je to, prečo je také ťažké spustiť svoje štíty. Cítiš, že ak poľavíš, tak to bude ten moment, v ktorom sa všetko zrúti. Takže poľaviť neprichádza do úvahy. Musíš zostať bdelý, dokonca ostražitý. Musíš byť pripravený na neodvratné.

Úzkosť ti hovorí, že to nebude v poriadku. Dokonca aj keď to je. Úzkosť nie je racionálna. Preto je to také frustrujúce a ťažké vysvetliť to ľuďom, ktorý ju nemajú. Nikdy sa skutočne necítiš pokojný. Dokonca aj keď si obklopený milujúcimi a dôveryhodnými ľuďmi. Dokonca aj keď sedíš v pohodlí svojho domova, chránený štyrmi pevnými stenami.

Tvoja úzkosť nemá nič spoločné s inými ľuďmi. Je to tvoj mozog. Je to tvoj mozog predstavujúci si každý najhorší scenár v nekonečnej slučke. Je to tvoj mozog hľadajúci problémy aj tam, kde ani neexistujú.

Ty vieš, dôvera vyžaduje vieru v niečo, čo nevidíš. A to je nesmierne, nesmierne ťažké pre ľudí s úzkosťou.

Veriť niekomu, hocikomu, znamená neistotu a neistota je pre úzkostlivú myseľ príšerná. Keď je to naozaj zlé, môže byť vysiľujúca.

Odmietaš pozvania na sociálne akcie. Nie preto, že by si nechcel ísť. Nie preto, lebo nemáš rád osobu, čo ťa pozýva. Ale preto, lebo je to znova o dôvere. Potrebuješ podrobný zoznam toho, čo sa stane, ak povieš áno. Ale nikto ti to nemôže zaručiť. Nikto nemá krištáľovú guľu z možnosťou prehrať všetko, čo sa môže stať.

Neznamená to však, že to tak musí byť navzždy. Neznamená to, že dôvera je pre teba len nejaký mystický pocit, ktorý však nikdy nepocítiš.

Ale znamená to prácu. Znamená to snažiť sa, cítiť sa akoby si zlyhal a potom sa snažiť znova. Znamená to trpezlivosť. Znamená to malé krôčiky odvahy vždy, keď sa ti podarí nabrať silu.

A ak je aj zajtra tvoja dôvera neistá, je to v poriadku.

Ľudia, ktorým na tebe záleží, ti dajú potrebný čas. Doprajú ti čas dostať sa tam, kedykoľvek budeš pripravený.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Miluješ ho.

Ak by si ho nemilovala, hlavne by si s ním vôbec nebola. Ale keďže si žena, ktorá si ma vybrať medzi mysľou a Tvojím srdcom kľudne sa môže jedného dňa stať, že ho budeš milovať úplne nesprávne.

Vzťah je ako kľudná noc, keď svieti mesiac. A tak ako sa niekedy môže stať, že temný mrak zakryje biely mesiac, môže sa stať to, že si ho nebudeš vážiť ako by si zaslúžil. Si len človek, ktorý robí chyby. Stále však dúfam, že ho budeš milovať tak, ako si zaslúži a to celý svojím srdcom. Veď si mu to sľúbila. Chcem, aby si si zapamätala na ten pohľad, ktorý ti venoval, po ktorom si cítila tie známe motýliky v brušku. V tom momente si do ruky mohla zobrať papier a pero a písať mu zamilované texty. Dostala si inšpiráciu a lásku, keď ti otvoril svoje náručie cítila si v ňom svoj domov. Bol pre Teba majákom, ktorý na Teba svietil a ukazoval cestu cez hlboký oceán do miest, kde musíš prísť. Pamätaj si na ten deň, keď si sa pozerala do jeho očí a Tvoja duša vedela, že si našla to správne miesto.

A presne preto, čo robíš a ako držíš jeho ruku je dôvod, že ho nemôžeš nechať len tak odísť, každá časť Teba, ho miluje a on každú časť Teba chápe a starostlivo s nimi narába.

Ak mu budeš dôverovať, tak budeš vedieť, že urobí všetko preto aby ťa miloval. Bude na Teba dávať pozor a nedovolí, aby si spadla. Vaše priamky sa v tom nekonečne pretli, a to je dôvodom prečo je teraz váš život spoločný. Tak ako sa k nemu správaš, tak na neho vplývaš a cíti sa dobre. Musíš si uvedomiť, že vedome alebo nevedome držíš jeho srdce, jeho osobnosť a identitu.

Uvedomenie si toho, ako sa človek cítil a čo má za sebou je naozaj cenná informácia, vieš presne ktorým situáciám sa musíš vyhnúť. Každý už zažil pocit, keď ležal vedľa niekoho, kto bol jeho svet alebo životom no bol to omyl. Preto by si mala s jeho citmi jednať opatrne. Keď mu povieš, že nie je moc dobrý, zničíš jeho city. Nechce, aby si ho súdila, že nie je dostatočne dobrý, si jeho posledná vec na ktorú myslí, keď ide spať alebo jeho prvá, keď sa ráno zobudí.

Chce veriť, že budeš jeho podpora a máte spoločné plány do budúcnosti. Niekedy sa cíti, že má toho celého dosť a chce iba byť v Tvojom lone ako bezbranný človek.

Viem, že bude pri Tebe keď sa mu stane niečo zlé, pri omyloch a iných chybách ale pamätaj si, že bol dôvodom, prečo si znovu začala veriť na lásku. Nemiluj ho iba preto, keď Ti so všetkým dokázal pomôcť ale aj preto, že je ho existencia a láska tu bude pre Teba. Ak pocíti, že je tu iba na to, aby vyplnila Tvoje prázdne miesto, tak to zistí a zničíš ho. Je ako ty, nedokonalo dokonalý. Potrebuje a chce aby si ho videla so všetkými zraneniami a problémami.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Človeku odpustíš a necháš si pre Seba čas, aby si sa vyliečila. Nestane sa to však hneď naraz a uvedomíš si, ako sa z toho rozchodu spamätať. Nie je to ani vec, ktorú si vybavíš za jednu noc. Je to pomalý progress. Musíš ísť o dva kroky späť a o štyri dopredu. Niekedy to nedáva zmysel, ale stále sa z Teba stane silnejší človek, oveľa menej citlivý na podobnejšie situácie do budúcnosti. Každý deň je z Teba iný a lepší človek aj keď tomu dnes neveríš.

Odpustíš mu a zameriaš sa na Seba. Prestaň míňať svoju drahocennú energiu na niečo tak toxické ako rozoberať váš vzťah. Proste sa od neho odpoj. Prestaň ho sledovať alebo sa ním zaoberať. Praktická vec, ktorá Ti pomôže zameriavať sa na Seba. Začni čítať knihy, ktoré máš rada potom sa začni stretávať s ľuďmi s ktorými sa cítiš dobre a začni sa obklopovať pozitívnymi udalosťami. Možno to znie trošku naivne ale funguje to.

Musíš si dať pauzu od svojho zlomeného srdca – a naučiť sa znovu sa usmievať. Musíš sa od tejto situácie odstrihnúť čím skôr, čím dlhšie sa budeš utápať, tím Ti bude horšie. Bude to ťažké ale musíš sa na to celé vykašľať. Váž si svoje emócie a neplytvaj nimi zbytočne. Nebuď v jednom bludnom kruhu. Nechaj ich cez Teba prejsť a potom im povedz zbohom. Nemôžu ťa zraniť. Akceptuj situáciu, ktorá sa Ti stala a nechaj ju tak. Neznamená to, že odpustíš jeho činy ale necháš to tak, čo sa stalo sa stalo. Pripusti si, že neexistuje žiadna tlačidlo pretočiť naspäť, iba sa pohnúť dopredu.  Pretože v živote existuje niečo lepšie ako jedna osoba, ktorá Ti zlomí srdce.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂